Viedeň 4. mája (TASR) - Už tri roky premáva medzi prihraničnými obcami - rakúskym Angerom a Záhorskou Vsou - kompa. Na rieku Morava vyplávalo plavidlo prvý raz 6. mája 2001 a obe strany tvrdia, že sa osvedčilo. Niektorí obyvatelia si však od susedov udržujú odstup. Staré predsudky sa nehádžu cez palubu len tak ľahko, píše v dnešnom fíčri o vzťahoch v rakúsko-slovenskom pohraničí rakúska agentúra APA.
Angerský farár Fritz Schmalhofer si pochvaľuje: "Kompa sa veľmi osvedčila." Teraz možno hovoriť o skutočnej pomoci a "súdržnosti susedov na pravej i ľavej strane Moravy. Výhody využívajú aj správcovia tamojších farností. "Z času na čas si zaskočím za kolegom," hovorí správca angerskej farnosti. Neplatí to ale pre všetkých. "Staršia generácia s kompou nesúhlasila," pokračuje kňaz. "Bola šokovaná. Nezabudla, ako nás Slováci po skončení vojny v máji 1945 vyplienili."
Takéto predsudky šokujú všetkých, konštatuje APA. Dôchodkyňa Irene Limová zo Záhorskej Vsi hovorí: "Vo vojne vládla bieda." A páchali sa aj rôzne neprávosti. Za to nemožno pripisovať vinu len Slovákom. Limová pozná obe strany. Ako rodenú Rakúšanku ju na Slovensko zaviala pred rokmi láska.
Kompa je pre 74-ročnú obyvateľku Záhorskej Vsi požehnaním, "ozdobou", ako hovorí. "Štyridsať rokov sme žili za ostnatým drôtom. Predtým som mohla svojich rodičov vidieť len raz do roka, so vzájomnými kontaktmi boli veľké problémy." Dnes je kontakt medzi Rakúšanmi a Slovákmi nielen samozrejmosťou, ale sa stále zlepšuje. Občas, pravda, závisí od počasia. "Keď je vysoká hladina vody, kompa nepremáva."
"Vysoká hladina Moravy je problémom. Ľudia preto dávajú prednosť skôr myšlienke postaviť most," hovorí starosta Záhorskej Vsi Boris Šimkovič. Podľa jeho informácií využíva kompu mesačne v priemere 15.000 až 20.000 ľudí. Polovica z nich sú Rakúšania, druhá polovica Slováci: žiaci, ľudia pracujúci v oboch krajinách, motocyklisti, návštevníci a tí, čo prichádzajú za nákupmi.
"Kompa priniesla predovšetkým spoluprácu medzi Rakúskom a Slovenskom," zdôrazňuje starosta. Začali sa spoločné projekty v oblasti turistiky a životného prostredia. Spolupráca existuje aj medzi obcami, školami, ale aj medzi požiarnymi zbormi.
Nie všetci sú však novými pomermi na hraniciach nadšení. "Nezaujíma ma to," tvrdí dôchodkyňa Elisabeth H. z Angeru. "Mám 80 rokov. Dajte mi, prosím, pokoj."