Bratislava 25. apríla (TASR) - Horskí nosiči tvoria jedinečnú socioprofesnú skupinu ľudí s vlastnou filozofiou života. Jej stopy nachádzame vo Vysokých Tatrách už v 16. storočí, keď sa v kronike výpravy kežmarskej hradnej pani Beaty Laskej-Koscieleckej uvádzajú ako sprievodcovia aj nosiči.
Tvrdí to vo svojej štúdii venovanej histórii a premenám motivácií nosičov etnologička Katarína Nováková. Spomína aj výstup sliezskeho študenta kežmarského lýcea z polovice 17. storočia Daniela Speera, ktorý svoj výlet do Tatier opísal v diele Uhorský Simplicessimus, čo je aj najstarší popis výstroja tatranského horského nosiča vodcu.
Prví profesionálni horskí vodcovia a nosiči boli najprv učitelia a kňazi z podtatranských osád. Neskôr sa k nim pridali roľníci, furmani a drevorubači z obcí Veľký Slavkov, Stará a Nová Lesná,, Štôla, Ždiar, Lendak, Mlynica a Rakúsy. Pomáhali pri výstupe na Kriváň aj saskému kráľovi Fridrichovi Augustovi II. v roku 1840 a o rok neskôr pri stavbe pomníka na štíte.
Rozvoj turizmu na konci 19.storočia priniesol aj vznik prvej vodcovskej a nosičskej organizácie Uhorského karpatského spolku. Podrobovali sa prísnym skúškam a ich činnosť spolkom schválenými regulami. Prví profesionálni nosiči vybudovali aj známu Téryho chatu slávnostne sprístupnenú 21. augusta 1899.
Motiváciou súčasníkov pre výkon tohto náročného povolania je predovšetkým ich vzťah k horám a prírode. Podľa Novákovej výskumu zohráva svoju rolu aj túžba po voľnosti a zároveň slobode, sebapoznaní, získaní sebadôvery a v neposlednom rade aj zvedavosť. V každom prípade to bolo slobodné rozhodnutie ľudí, ktorí sa odhodlali plniť nepísané Desatoro správneho nosiča.
Prvou zásadou je, že čo si raz nabalíš na krošňu, to už nedáš dolu. Správny nosič nesmie prijať pomoc od ceprov - turistov a nikdy im nesmie dať krošňu ani vyskúšať. Nosič vynáša svoj náklad iba skratkou cez vodopád, čo je chodník skracujúci cestu k cieľu mimo vyznačených trás pre turistov. Za porušenie pravidiel musí nosič strpieť sankcie uberajúce mu z dôveryhodnosti a cti. Nik však z nich nikdy neľutoval, že sa na toto povolanie dal.