Viedeň 30. októbra (TASR) - Ležiac na pohodlnom lôžku, dráždivé jedlá na dosah ruky, obkolesení sporo odetými mladými dámami a otrokmi, ktorí okamžite dolievali víno do vyprázdnených čaší a podávali ďalší chod- tak sa pred 2000 rokmi stravovali rímski patricijovia. Všetko však bolo ešte oveľa horšie, tvrdí na základe najnovších prieskumov nemecká archeologička Gudrun Gerlachová v dnešnom vydaní rakúskeho denníka Der Kurier.
Kuchári 21.storočia by sa ocitli v šoku, keby poznali dopodrobna exotické kombinácie rímskych jedál a dekadentné stravovacie zvyklosti starých Rimanov.
Na ich jedálnom lístku sa ocitali plchy, plnené makom, králiky obalené v mede, do chrumkava upečené drozdy, labute, sovy a orly skalné. Kuchárov v starom Ríme zrejme neodradilo od experimentovania vonkoncom nič.
Nebolo to tak vždy. Na počiatku Rímskej ríše bola najčastejším jedlom kaša z múky a vody, ochutená napríklad medom.
Z bojových výprav do šíreho sveta si Rimania priniesli so sebou rôzne exotické potraviny, napríklad korenie z Indie, ale aj nové druhy úžitkových rastlín, napríklad broskyňové stromčeky z Perzie.
Starí Rimania nepoznali príbor a jedli zásadne prstami.
V starorímskom poľnohospodárstve vládla určitá deľba práce - v Toskánsku sa pestovali ošípané, v Holandsku existovali rozsiahle hydinové farmy, obilie sa dovážalo zo Sicílie a z Egypta, v antických závodoch na spracovanie rýb nakladali robotníci do amfor sardinky a mäso z tuniakov.
Svoj vrchol dosiahla rímska kuchyňa v 3.storočí n.l. za cisára Elagabalusa. V malých a dusných kuchyniach sa pripravovali pávie jazýčky a ťavie päty a na dekoráciu sa používali perá z papagájov.
Po štyroch rokoch nekonečného hodovania však prišla bieda a rozhnevaný národ cisára Elagabalusa zabil.