Do ulíc Bratislavy alebo iných väčších miest, sa medzi prskajúce autá púšťa na bicykloch iba zopár šialencov. Len cesty dedín ešte tvrdohlavo krášlia tradičné dvojkolesové "približovadlá".
Zato len čo vypukne jar, zaplavia Kolibu, Železnú studničku a cesty pri Morave či dunajské hrádze víkendoví cyklisti.
"Na petržalskej hrádzi je to strašné," hovorí majiteľka obchodu s bicyklami Nataša. "Je tam toľko ľudí, že človek musí byť dosť odolný, aby to vydržal." Bicykle, bicyklíky, skejty, korčule sa tu tiesnia hlava na hlave. Takto to však vyzerá iba po bufet pred odbočkou na Rusovce. Potom sa masa športovcov preriedi a od Čunova je už hrádza celkom voľná."
Zakázané hrebeňovky v Malých Karpatoch
Ale sú aj iní milovníci bicyklovania, ktorí si na rozcvičenie dajú sto kilometrov a za slušnú šliapačku považujú jeden-dva týždne v sedle. Tí si vyberajú náročnejšie trasy: lesné chodníčky Malých Karpát, Slovenský raj, alebo Fatru. A majú aj primerané bicykle a vybavenie. Jedným z nich je človek, ktorý pracuje v bicyklovom stredisku v Podunajských Biskupiciach - bicyklista Rudo.
"Sme už zohratá partia - zvyčajne je nás sedem," hovorí. "Cez víkendy vyrážame na hrebeňovku do Malých Karpát. Cestu červeným chodníkom začíname na Kolibe. Prvý deň vyjdeme hore a potom po hrebeni smerom k Smoleniciam alebo na Záhorie. Niekde prespíme, na druhý deň si urobíme nejaký okruh a ideme naspäť domov."
Päť dní cez Babu, a ďalej po hrebeni, zvládnu aj obyčajní smrteľníci. Aj s väčšími deťmi. Musia však mať horské bicykle. "Bolo by náročné, keby ste mali držať tempo s nami," hovorí Rudo. "Ale keď pôjdete svojím tempom a vezmete si, čo potrebujete, aby ste mohli prespať vonku, zvládnete to."
Skalní bicyklisti poznajú množstvo krásnych ciest. Pri ich objavovaní veria skôr sebe, ako mapám. Správy o tom, ktorá "zmapovaná" trasa je zjazdná, ktorá zarastená, ktorá pre slabších a ktorá pre náročných, sa medzi spriaznenými šíria ústnym podaním, pretože u nás dobré cyklistické mapy nie sú. "Pozriete do mapy, vyberiete si trasu, a keď ste na nej zistíte, že tade možno už päť rokov nešiel ani peší turista. Vezmete bicykel na plece, kúsok sa predierate porastom a potom je zasa chvíľu dobre," usmieva sa Rudo.
Pôžitok z takýchto hrebeňoviek trošku kazí fakt, že v lesoch Malých Karpát je zakázané jazdiť na bicykli. Je to totiž chránená krajinná oblasť. Lenže tomu, kto na lesných cestách stretáva džípy a motorky, trochu uniká zmysel tohto nariadenia. "Idete po chodníku pešo, a zistíte, že tam, kde bola pekná cestička, nedávno prešiel traktor a všetko je totálne rozbité," hovorí Rudo.
Krásnych ciest je na Slovensku veľa
Títo ľudia trávia prirodzene aj dovolenky na bicykli. Najradšej vo vrchoch.
"Chodíme už dlho do Štiavnických vrchov," hovorí Rudo. "Celý rok snívame o tom, kedy vyrazíme a vždy nájdeme niečo nové - veľkú plochu, prevýšenie, trasu, ktorou sme ešte nešli. Je tam desať jazier, dajú sa robiť krásne hrebeňovky a takmer nikto tam nechodí."
Keď ste na takomto mieste, máte viac možností. Môžete mať východiskové stanovište na chate a odtiaľ podnikať denné výlety, alebo chodiť na dlhšie trasy. Ani vtedy nemusíte so sebou ťahať veľa vecí, vybavenie však musí byť kvalitné.
"Keď idete na viac ako na deň, môžete mať celtu, ale väčšinou stačí aj slušný spacák," radí Rudo. "Úplne vyhovuje taký, ktorý je určený do nula stupňov, ani v horách nie je v lete až tak chladno. V noci môžu byť tak tri - štyri stupne, ale potom vyjde slnko, a o chvíľu je teplo."
Na bicykli do Rakúska
Keď sa vám nechce šliapať do kopcov, môžete sa vybrať na dlhší výlet aj po rovine. Cyklistická cesta vedie popri toku Dunaja takmer až do Štúrova a potom ďalej do Maďarska. Príroda je krásna a rieka poskytuje množstvo čarovných miest na kúpanie.
Peknú trasu si môžete urobiť aj pri rieke Morave: vyrazíte z Devína alebo Devínskej Novej Vsi a po relatívne slušných cestách sa môžete dostať na malebné Záhorie. Milovníci Dunaja tvrdia, že krásny niekoľ-
kodňový výlet sa dá urobiť aj tak, že sa vyberiete proti prúdu rieky do Rakúska.
"Chceli sme ísť len na pár dní, nechali sme sa vyviezť s bicyklami do Passau a odtiaľ sme išli po prúde," hovorí Eva. "Nebolo to náročné, sto kilometrov sme urobili ako nič a pohľad na dunajské zátoky stál za trochu námahy. Nemala som predstavu, že sú tam také krásne miesta." Eva s priateľkou sa na ceste nezaťažovali batožinou. Nocovali v pohodlí penziónov. "Je ich na ceste koľko chcete. Z okien izby sme sa pozerali na západ slnka nad Dunajom a raňajkovali krehké domáce pečivo."
Windstoperové tričko, nohavice a helma
Oblečené môžete mať aj bavlnené tričko a červené trenírky, ale keď idete na dlhšiu trasu, zíde sa vám poplypropylénové tričko a nohavice. "Bavlna je fajn, ale keď poriadne šliapete, každú hodinu vyžmýkate
z trička litre vody. Keď neviete, kedy nájdete dobré miesto na spanie, oplatí sa mať kvalitné oblečenie. Tričko si dáte pri ohni na palicu a vyschne za desať minút. Na škodu nie je ani windstoperová bunda, priedušky a pľúca si treba šetriť. Ideálne sú aj windstoperové nohavice - najlepšie také, čo majú odvetrané stehná, ale chránený rozkrok, kolená a kríže. A ešte neoprénové návleky na topánky, lebo premoknuté nohy sú nepríjemné," vyratúva Rudo.
Pri dlhých trasách sú na pohodlné a hygienické jazdenie dôležité nohavice s antibakteriálnou vložkou - inak si na časti tela, na ktorej sedíte, uženiete zapareniny.
Ešte rukavice a prilbu. Najmä na lesných cestách sú veľmi užitočné. "Stačí, keď sa pošmyknete na kameňoch, spadnete a rozbijete si hlavu. Ďaleko od civilizácie môžete mať problém dostať sa k lekárovi."
Ale bez prilby môžete prísť k úrazu aj na rovnej betónke. "Nedávno kamarátka švihala po ceste, na chvíľu sa pozrela na prehadzovač, ktorý jej haproval a v plnej rýchlosti narazila hlavou do zaparkovaného nákladiaka," spomína Rudo. "Keby nemala prilbu, možno sa aj zabije."
Neosvetlení bicyklisti
Ľudia sa často boja, že všetko stojí kopu peňazí, a preto do servisu radšej ani neprídu. Preto niektoré firmy chodia robiť poradenstvo a drobné bezplatné opravy priamo do terénu. Kde-kto si totiž myslí, že na bicykli sa dá jazdiť donekonečna. "Niekedy sa nájdu skutočne špeciálne prípady," hovorí Rudo. "Minule sa pri nás zastavila pani, ktorá nemala prednú brzdu vôbec spojazdnenú. Keď kúpila bicykel, brzda pískala, tak ju vypojili a jazdila jednoducho bez nej."
Bonbónikom na nočných cestách sú neosvetlení bicyklisti. "A najlepšie je, keď majú obaja vzadu blikačku. Obaja sú spokojní, že svetlo majú, a v tme narazia do seba spredu."