Bratislava 5. apríla (TASR) - Najdlhší náučný chodník na Slovensku by mal dosiahnuť dĺžku 79 kilometrov. Na jeho trase by malo byť inštalovaných 42 informačných tabúľ.
Časť náučného chodníka je od sútoku riek Dunaj a Morava v prevádzke už niekoľko rokov. Inštitút aplikovanej ekológie - Daphne ho mieni predĺžiť a zrekonštruovať až takmer po sútok Moravy a Dyje. Na realizáciu sa chystá v rámci projektu Ochrana a rozumné využívanie Ramsarskej lokality Niva Moravy.
Daphne sa v spolupráci s českými a rakúskymi partnermi snaží zabrániť rýchlej devastácii hodnôt spoločnej hraničnej oblasti. Rieka Morava so svojou nivou patrí k územiam, ktoré vďačia za svoj dnešný charakter prísnemu režimu, ktorý tu bol uplatňovaný pred rokom 1989, čiže v časoch železnej opony. Zakázaný vstup a obmedzenie hospodárenia boli takmer dokonalou zárukou ochrany prírodných hodnôt hraničných oblastí.
Niva Moravy tvorí spolu s priľahlou nivou rieky Dyje jednu z najzachovalejších riečnych nív v strednej Európe. O unikátnych prírodných hodnotách svedčí aj jej zaradenie medzi Ramsarské lokality - mokrade medzinárodného významu, ako aj súčasný návrh zaradenia do sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000.
V prípade Moravy sa environmentálne problémy napriek "železnej ochrane" dostali aj za ostnatý drôt. V dôsledku regulácie rieky došlo v minulosti k napriameniu koryta. Záplavové územie bolo postupne zmenšené a došlo k rozsiahlemu odvodňovaniu, zmene vodného režimu mokradí a premene nivných lúk na ornú pôdu. To značne zmenšilo retenčnú kapacitu povodia a zvýšilo ohrozenie priľahlých obcí povodňami.
Rozoranie lúk zvýšilo transport chemických látok a hnojív používaných v poľnohospodárstve priamo do povrchových i podzemných vôd. Po roku 1989 civilizačný tlak na územia zosilnel. V prípade Moravy bolo vystavené tlaku neusmerneného rozvoja turistiky, rekreácie, ale aj ťažby nerastných surovín a rybárstva.
