Drevený kostol vo Svätom Kríži. FOTO SME - JÁN KROŠLÁk
Okrem pohnutej histórie je zaujímavý aj tým, že vás po ňom neprevedú turistické sprievodkyne, ale ženy z farnosti. Vždy jeden deň v týždni vymenia svoje domovy za obrovské priestory evanjelického kostola. Ako nám povedal farár Ján Paciga, strieda sa tu dvanásť žien zo Svätého Kríža a Laziska: "Je to založené vyslovene na ich ochote, lebo za to neberú plat. Prešli aj výcvikom a dnes má každá zo žien históriu kostola doslova v malíčku."
Stráviť v kostole celý deň nie je predovšetkým v zime žiadna hračka. V jeho interiéri je chladno, zvyčajne teplota klesne ešte o nejaký ten stupeň nadol v porovnaní s vonkajšou teplotou. Ženy však nemusia tráviť vnútri celý deň, ale podchvíľou odbehnú na blízku faru zohriať si skrehnuté prsty. Keď zazrú blížiace sa auto s turistami, hneď sú pri kostole.
Ženy neberú sprievodcovstvo ako záťaž: "Dali sme sa na to, lebo nás to baví a vidíme v tom zmysel. Aj rodiny si zvykli, že jeden deň doma chýbame," povedali nám Alena Kubáňová zo Sv. Kríža a Elena Moravčíková z Laziska.
Keďže kostol je zvnútra obrovský a hlavne v lete sem chodia aj veľké skupiny turistov, ženám vypomáha aj text nahraný v niekoľkých jazykoch na kazete. Ak chce však niektorý z turistov vedieť viac, ako mu povie hlas z kazety, vždy sú pripravené pridať niekoľko zaujímavostí navyše.
Výťažok z turistického ruchu využívajú na opravu kostola. Iba nedávno dokončili rozsiahlu opravu strechy, ktorá trvala takmer dva roky a stála približne dva milióny. Časťou prispel fond Pro Slovakia a ministerstvo kultúry, zvyšnú časť hradili zo sponzorských príspevkov a spomenutého výťažku. KVETA FAJČÍKOVÁ
Kostol vo Svätom Kríži
Drevený kostol vo Sv. Kríži na Liptove patrí k najväčším dreveným stavbám v strednej Európe, do jeho interiéru sa zmestí až šesťtisíc ľudí. Kostol bol pôvodne postavený v Paludzi, kvôli výstavbe vodného diela Liptovská Mara ho museli presťahovať. Kostol rozobrali a zreštaurovali v priebehu šiestich rokov (1974 - 1982). Architektúrou sa kostol líši od katolíckych i pravoslávnych drevených kostolov.
Protestantizmus má v oblasti Liptova silné korene. Koncom 17. storočia účastníci snemu v Šoproni rozhodli, že protestantské cirkevné objekty sa môžu v niektorých častiach Uhorska stavať. Museli však stáť na okraji obcí mimo mestských hraníc a museli byť postavené z dreva. Ich vchody museli byť odvrátené od obce.
Kostol v Paludzi začal stavať v roku 1774 tesársky majster Jozef Lang, ktorý nevedel čítať ani písať a pri stavbe kostola nepoužíval žiadne projekty. Za neuveriteľne krátky čas - necelých deväť mesiacov, bola obrovská stavba dokončená. Dĺžka kostola je 43 metrov, zastavaná plocha predstavuje 658 metrov štvorcových. Má dvanásť dverí - podľa počtu mesiacov a 72 okien - podľa počtu evanjelických sviatkov. Barokové vnútorné zariadenie je tiež z dreva, najzaujímavejší je barokový oltár a kazateľnica - dielo rezbára Lercha z Kežmarku. (eta)