Ich nemnohí potomkovia to dnes majú viac než ťažké. Väčšina z nich má starosti s prežitím a na strieborné ozdoby nemyslia. Jedinou nádejou sú turisti, avšak tí sa Jemenu väčšinou vyhýbajú, pretože ho považujú za nebezpečnú krajinu, ktorá poskytuje útočisko teroristom z al-Káidy. "Striebro je najznámejšie bohatstvo Jemenu. Boli sme po celé stáročia najvýznamnejší zdroj strieborných šperkov a umeleckých predmetov pre Blízky východ a Áziu. Dnes výroba strieborných predmetov vymiera," hovorí Muhammad Sajgal, ktorý pochádza z jednej z najstarších rodín jemenských striebrotepcov.
Jemen ako krajina ležiaca na hodvábnej ceste v minulosti vyvážal striebro, kadidlo a drahokamy. Dnes sa práci so striebrom venuje asi 20 rodín. O jemenskom striebre sa zmieňujú už asýrske texty zo siedmeho storočia pred naším letopočtom.
V jednotlivých oblastiach Jemenu sa striebro spracovávalo charakteristickým spôsobom. V Hadramaúte na juhu krajiny sa napríklad vyrábali ťažké náhrdelníky prekladané drahokamami, pre hlavné mesto Saná je osobitá veľmi jemná práca. Jemenčania striebro vždy spájali s mocou a pre ženy znamenalo ochranu v ťažkých časoch. Jemenčanky sa vždy obliekali veľmi jednoducho, ale na strieborné šperky nikdy nezabúdali. Manželia dávali manželkám strieborné dary a cena ženy bola daná množstvom strieborných predmetov, ktoré vlastnila.
Najväčšiu ranu jemenskému trhu so striebrom zasadili v minulom storočí židovskí remeselníci, ktorí tvorili 80 percent všetkých striebrotepcov v krajine. V 50. rokoch sa do Izraela presťahovalo asi 3000 jemenských Židov a odniesli si so sebou aj tradíciu.
Ahmad Lutif pracuje stále ako striebrotepec v Saná a odchod židovských kolegov neprestáva ľutovať. Ich jemné filigránové vzory dnes vraj nevie nikto z moslimských remeselníkov. "Boli najlepší a za ich prácu sa veľa platilo. Dnešní striebrotepci tak dobre platení nie sú," hovorí. Väčšina strieborných výrobkov, ktoré dnes môžete kúpiť na trhoch v Saná, pochádza z kmeňov, ktoré rozpredávajú rodinné bohatstvo, aby mali na živobytie. Ďalšie sú nevydarené napodobeniny niekdajších prác.
Obchodník Ibráhím Aslan hovorí, že záujem o strieborné veci natoľko klesá, že mnohí hotové výrobky radšej roztavia, aby mohli striebro predať ako surovinu v tyčiach. Za kilogram dostanú v prepočte najviac 8000 korún.
(čtk)