Budatínsky zámok je jedným z najstarších a zároveň najnavštevovanejších miest v Žiline. Na sútoku Váhu a Kysuce stála strážna veža už v 12. storočí. Areál vystriedal niekoľko majiteľov, od Matúša Čáka, cez rod Suňogovcov až po Csákyovcov. Architektúra svedčí o tom, že v každom období pribudli k pôvodnej strážnej veži ďalšie prístavby. Dnešnú podobu získal zámok v 18. storočí, v 19. storočí poznačili jeho okolie výrazné zásahy: výstavba košicko-bohumínskej železnice či časté záplavy.
Historikom však robí starosti archív, ktorý sa zachoval len v minimálnej miere.
V revolučnom roku 1848 sa pri Budatíne uskutočnila známa bitka, počas ktorej zámok vyhorel. Ďalšia časť archívu odišla počas 2. svetovej vojny a zvyšok po prechode sovietskej armády obyvatelia zničli a spálili.
Pestrú históriu mal objekt hlavne po vojne, kedy ho musel opustiť gróf Csáky. Po jeho vysťahovaní padli rôzne návrhy na využitie areálu - malo tam byť kúpalisko, hotel, liečebný ústav. Proti oddychovému areálu s kúpaliskom, hotelom a reštauráciou však protestovali odborníci, podľa ktorých by si to vyžiadalo rozsiahle zásahy do stredovekého hradu.
Nakoniec do zámku v rokoch 1948 - 1953 postupne presťahovalo Mestské múzeum zo žilinskej Starej radnice. Po viacerých zmenách názvov a zriaďovateľa od roku 1976 v Budatínskom zámku sídli Považské múzeum.
Pýchou je unikátna expozícia
Jeho najväčšou pýchou je jediná komplexná expozícia drotárstva na svete. Pôvodné drotárske múzeum vzniklo vštyridsiatych rokoch na základe prvej drotárskej výstavy na svete. Pri zrode drotárskej výstavy a neskôr aj muzeálnej expozície stál najmä Karol Guleja, ktorý dnes žije v Mníchove.
Za roky 1940 - 90 múzeum nazbieralo asi 900 kusov exponátov. Za posledných desať rokov je to už takmer 3000 kusov. Riaditeľ múzea Marián Mrva za to vďačí hlavne starým pôjdom, ktoré ľudia v posledných rokoch likvidujú, pričom nachádzajú tieto vzácne predmety.
Drotárstvo sa v regióne severozápadného Slovenska, v oblasti Žiliny a Kysúc, začalo rozvíjať už v 17. storočí. "Drótovať! Flekovať!" Takýmito pokrikmi sa ohlasovali slovenskí drotári, ktorí sa z rodného kraja rozpŕchli časom do celého sveta. Niektorí z nich sa dostali dokonca aj do Afriky či Austrálie. Mnohým z nich sa vo svete darilo, v druhej polovici 19. storočia začali zakladať vlastné manufaktúry.
Okrem opráv poškodeného riadu sa drotári sústreďovali na praktické pomôcky do domácnosti, ako sú pasce na myši, kuchynské náradie, misky či košíky, neskôr vyrábali aj stroje a zariadenia pre naftový priemysel, dopravu či zdravotníctvo.
Po prvej svetovej vojne nastal výrazný útlm tohto remesla. V posledných rokoch sa však k nemu ľudia opäť vracajú a nachádzajú stále nové výrazové prostriedky. Opletané vajíčka, keramika, sklo, kamienky, šperky, výrobky z drôtu medeného, strieborného, cínového či včelárskeho - to všetko by chcel mať návštevník múzea vo svojom byte. V poslednom období vyšli v múzeu v ústrety záujmu najmä zahraničných turistov a zriadili aj predaj vybraných exponátov.
Prístup, vstupné, otvorené
Napriek tomu, že Budatín bol kedysi samostatnou obcou, dnes je už jednou z prímestských častí Žiliny. Bez problémov sa tak k zámku dostanete mestskou hromadnou dopravou. Od železničnej stanice sa odveziete dve zastávky autobusom číslo 22 a 30. Ďalšou možnosťou sú autobusy 21, 27 a 29 od zástavky Hurbanova pri OD Tesco. V oboch prípadoch vystúpite na námestí Hrdinov, odkiaľ je to k zámku pešo asi päť minút. Pre tých, ktorí by to vyskúšali pešo priamo z centra mesta, to nebude viac ako 30 minút.
Považské múzeum je pre verejnosť otvorené každý deň okrem pondelka medzi 9.00 a 16.00 h. Posledný organizovaný vstup je o 15.30 h. Vstupné pre dospelých je 20 Sk, deti, dôchodcovia, študenti 10 Sk.