zal. Sudca však nechcel prísť k hanbe a obžalovanú odsúdil na vyhnanie z územia župy. Predtým jej však horúcim železom potupné znamenie na čelo vypálili.
Trenčianski sudcovia sa naozaj činili, ale nie vždy došlo k odsúdeniu. Šťastnejší neboli usvedčení, a preto ich prepustili na slobodu. O súde sa však vždy tak vedelo, že aj nevinní museli nakoniec vo väčšine prípadov opustiť mesto a okolie. V očiach a najmä rečiach zostali vždy čarodejnicami či bosorákmi.
(jmp)