"Keď Turci obsadili Nové Zámky, cisár dal vybudovať v Šali pri Váhu vojenskú pevnosť. No Váh sa vylial a voda pevnosť zničila. Potom urobili pevnosť z renesančného kaštieľa. Opevnili ho, okolo budovy vykopali vodnú priekopu a odvtedy mu prischol názov vodný hrad. Vyzeral podstatne ináč ako dnes. Podľa zachovaných dokumentov mala budova štyri bašty a vchádzalo sa do nej cez padací most. Časť bola obývaná, časť slúžila na poľnohospodárske účely. V kaštieli sa rád zdržiaval Peter Pázmáň, neskorší zakladateľ Trnavskej univerzity," hovorí riaditeľka šalianskej pobočky Štátneho archívu Veronika Nováková. V budove bola vtedy vzácna knižnica, ktorá sa stala súčasťou univerzitnej knižnice v Trnave. Navštevoval ju Mikuláš Esterházi, neskorší najvyšší krajinský hodnostár v Uhorsku.
Traduje sa, že za čias jezuitov gazdovia darovali rehoľníkom teliatko. Predstavený ich chcel za to pohostiť. Dal upiecť z teliatka jedno stehienko a priniesť víno z pivnice. Gazdovia jedli, pili, ale od stola neodchádzali. Tak dal predstavený na pekáč aj druhé stehienko, potom ďalšie a ďalšie, až zjedli celý dar a vypili veľa vína. Nahnevaný opát potom povedal, že návštevu, ktorá urobí takúto škodu, viac nechce.
Keď vyhnali Turkov, hrad stratil obrannú funkciu. Prestavali ho do dnešnej podoby s bočnými krídlami. Budova patrila potom kráľovskej komore, ktorá využívala príjmy z tohto majetku na podporu univerzít v Uhorsku. V 19. storočí v kaštieli bývali aj stavbári železnice. V ďalšom storočí schátral. Boli v ňom aj úrady, školy, mali v ňom dielne živnostníci a boli tam aj núdzové byty. Od roku 1969 slúži štátnemu archívu.
Klasicistický kostol svätej Margity v Šali postavil Juraj Schwartz. Súčasný kostol je z 19. storočia. Stojí na mieste staršieho kostola, ktorý bol vybudovaný najneskôr v 16. storočí a boli pod ním krypty. Vysvätený bol pred 175 rokmi.
Trojičný stĺp bol postavený v roku 1895 z vďaky, keď do kostola udrel guľový blesk a nespôsobil mu väčšie škody. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia doňho niekto vrazil autom, povráva sa, že nie náhodou, preto stĺp odstránili. Bol obnovený v roku 1992.
JANA BEŇOVÁ
FOTO - AUTORKA
VÝSTAVAVojská Rákociho boli aj na Šaliansku
V šalianskom štátnom archíve sa koná výstava Povstanie Františka II. Rákociho, ktoré bolo najväčším stavovským povstaním namiereným proti cisárskemu dvoru. Približuje udalosti spred tristo rokov v Uhorsku. Hlavné boje medzi povstalcami a cisárskymi jednotkami sa v roku 1703 odohrali aj v okolí Váhu. Ľudia na začiatku 18. storočia verili, že sa po porážke Turkov budú mať lepšie. Sľuboval im to aj Rákoczi, preto jeho vojakov vítali. Ľudia, ktorí žili aj v Šali a okolí, boli účastníkmi bojov. Časť vojakov bola ubytovaná priamo v ich domácnostiach. Vodca povstania sa istý čas zdržiaval aj v mestskej časti Veča, kde bol vojenský tábor. "Výstava približuje aj listiny s výpoveďami richtárov Močenku, Tešedíkova, Vlčian, Nededu a ďalších obcí. Nitrianskemu župnému zastupiteľstvu totiž richtári vyratúvali škody, ktoré im vojaci spôsobili. Vojaci si do tábora pozývali miestnych remeselníkov, ktorí im šili odevy, potrebovali seno pre kone, víno na chvíľky zábavy či hovädzí dobytok na utíšenie hladu," povedala riaditeľka Nováková. Výstava potrvá do konca júna tohto roku. (bej)