Inkovia mávali slnečné slávnosti, ktoré sa konali v deň letného a zimného slnovratu.
sť.
Turisti - zlatá baňa
Z Cuzca alebo "pupku sveta", hlavného mesta Inkov, sme cestovali vlakom. Nastupovali doň iba zahraniční turisti. Pred troma rokmi totiž peruánska vláda striktne zakázala prepravu zahraničných turistov v "normálnom" vlaku. Dokonca aj Peruánci - turisti, ktorí nemajú trvalý pobyt v Cuzcu alebo kdekoľvek inde po trase vlaku, majú veľké problémy, keby chceli cestovať vo vlaku pre miestnych.
Ako všetko, aj tento postoj si peruánska vláda vie dokonale zdôvodniť. Hlavnou príčinou je však cena lístka. Ten turistický totiž stojí asi desaťkrát viac, takže ani nie stopäťdesiatkilometrová trasa medzi Cuzcom a Aguas Calientes dokáže k celkovému obratu peruánskych železníc prispieť celou tretinou. Počas zastávky vlaku v dedinke Ollantaytambo pristúpili aj indiánky - obchodníčky, ktoré za jeden sol (1 nuevo sol = asi 12 Sk) ponúkali veľmi chutný choclo con queso - šúľok kukurice s obrovskými zrnami veľkosti menšej čerešne. V tomto kraji sa konzumuje spolu s vynikajúcim ovčím syrom.
Uctievači Slnka
Z Aguas Calientes sme pešo vyrazili priamo k ruinám. Môžete sa odviezť aj mikrobusom, ale za predražených desať dolárov. Nám cesta zo stanice trvala necelú hodinu a spríjemňovali ju neskutočné scenérie. Pohľad na Machu Picchu a okolie doslova bral dych. Keď v roku 1911 americký vedec Hiram Bingham toto miesto objavil, bol presvedčený, že konečne našiel bájnu Vilcabambu. Práve tam sa naposledy uchýlili Inkovia a tam prežili ešte 36 rokov po tom, čo španielski conquistadori vyhnali z Cuzca ich posledného panovníka.
Podľa názoru vedcov bolo však Machu Picchu v prvom rade náboženským miestom. Predpokladá sa, že ho postavili v 15. storočí, v období expanzie Inkskej ríše. Odhaduje sa, že tu žilo asi 1500 ľudí, zväčša žien, čo potvrdzuje teóriu, že Machu Picchu bolo centrom uctievania Slnka a útočiskom dievčat, ktoré sa nazývali Slnečné panny.
Na veľký význam, ktorý Inkovia prisudzovali Slnku, poukazuje aj Intihuatana (v jazyku Kečuáncov "miesto, na ktorom je pripútané Slnko"). Zvláštne vytvarovaná kamenná skulptúra mohla plniť funkciu astronomického observatória. Nikde na svete sa totiž nenašiel podobný komplex, ale je možné, že sa z tohto miesta robili výpočty dôležitých dátumov. Astronomické pozorovania sa pravdepodobne robili aj zo Slnečnej veže. Budova v tvare podkovy má okno nasmerované tak, aby naň slnečné lúče dopadali presne v deň zimného slnovratu. Na kult Slnka poukazuje aj Chrám troch okien. Umiestnenie zvisle postaveného kamenného telesa priamo v strede chrámu a usporiadanie okien nie je vôbec náhodné. Inkovia mávali aj slnečné slávnosti, ktoré sa nazývali Inti Raymi. Konali sa v deň letného a zimného slnovratu.
Kto postavil Machu Picchu?
Našli sa aj dôkazy o existencii vodných kanálov, studní ako aj dôkazy o pestovaní kukurice - obľúbenej plodiny Inkov, zemiakov a zeleniny. Terasy, založené na rôznych úrovniach, boli navzájom prepojené stovkami kamenných schodov. Ešte aj dnes udivuje zručnosť, akou boli žulové kvádre ukladané na seba. Bez použitia malty alebo iného spojiva. Starostlivo otesané kamene do seba zapadajú s dokonalou presnosťou a veľmi stabilné múry, na ktorých sú spoje sotva viditeľné.
Podľa niektorých názorov také dokonalé dielo ako Machu Picchu, nemohli postaviť Inkovia. Nemali železné nástroje, ťažné zvieratá a nepoznali ani koleso. Existujú teórie, ktoré hovoria o návštevníkoch z vesmíru, levitácii či psychickom pôsobení. Inkom sa pripisuje aj znalosť zmesi bylín, ktoré menili kamene na mäkký materiál. Pravdepodobnejším vysvetlením asi bude, že tento komplex postavili príslušníci skoršej kultúry. Isté je zatiaľ len to, že nikto nevie, ako a prečo Machu Picchu vlastne vzniklo.
PETER KOUTNÝ
FOTO - AUTOR
(Pripravené v spolupráci s CK Victory Travel. Viac na www.victorytravel.sk)