Viedeň 5. marca (TASR) - Viedeň a Bratislava, metropoly vzdialené od seba len 60 kilometrov, chcú takmer jedno storočie po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie obnoviť spoločný región v srdci Európy.
Prvého mája sa obe hlavné mestá stanú geograficky najbližšími metropolami v rámci rozšírenej 25-člennej Európskej únie, píše v dnešnom servise francúzska agentúra AFP. Zastaraná dopravná sieť medzi Rakúskom a SR však brzdí ich vzájomný hospodársky rozvoj.
Pätnásť rokov po páde železnej opony sa ešte len začínajú vytvárať spoločné komisie pre dopravu. Predstavitelia oboch hlavných miest sa pravidelne stretávajú, aby rokovali o partnerstve ich letísk a spoločne plánovali výstavbu nových ciest a železničných tratí.
"Myslíme si, že môžeme historicky nadviazať na hospodárske a kultúrne vzťahy, ktoré existovali medzi nami v čase Rakúsko-uhorskej monarchie," povedal pre AFP štátny tajomník rakúskeho ministerstva dopravy Helmut Kukacka.
Svojho času boli Viedeň a Bratislava, vtedajší Pressburg, kde sa hovorilo predovšetkým po nemecky, sesterskými mestami. Od roku 1914 boli spojené linkou električky, ktorá však bola zrušená v roku 1935.
Dnes treba hodinu na prechod vlakom z 1,5-miliónovej Viedne do polmiliónovej slovenskej metropoly, teda len o 20 minút menej, než prejde rýchlovlak TGV z Paríža do Bruselu, medzi ktorými je však štyrikrát väčšia vzdialenosť.
Kvôli neexistujúcej diaľnici medzi Viedňou a Bratislavou nie je rýchlejšia ani cesta autom. Podnikatelia sa sťažujú na časté dopravné zápchy a administratívne prieťahy na hraniciach, ktoré komplikujú časovú presnosť zásielok.
Paradoxne je chyba na strane Rakúšanov, ktorí spôsobili meškanie pri vypracovávaní projektov spojenia s východom. Pred niekoľkými rokmi Rakúsko očividne neprejavovalo žiadny záujem o malé Slovensko s nízkou životnou úrovňou.
Medzičasom však svoje obrovské investície v regióne Bratislavy umiestnili automobilky Volkswagen i Peugeot-Citroen. Rakúski subdodávatelia automobilového priemyslu sa sťažujú na adresu vlády, že prišli o ohromné kontrakty, keďže nemohli zaručiť včasné zásielky.
"Spojenie je také zlé, že by bolo treba nasadiť vrtuľníky," ironizoval autor editoriálu v stredajšom vydaní rakúskeho hospodárskeho denníka Wirtschaftsblatt.
Kukacka problém priznáva, podľa neho však zaň nesú zodpovednosť predovšetkým predchádzajúce vlády, v ktorých dominovali sociálni demokrati. Tí mali v 90. rokoch nedostatok predvídavosti.
Rakúsky štátny tajomník prisľúbil, že Viedeň meškanie doženie a ubezpečil, že chýbajúci 22-kilometrový úsek diaľnice do Bratislavy bude ukončený do roku 2007.
Momentálne je takisto v štádiu skúmania možnosť výstavby spojenia regionálnej rýchlosiete medzi letiskami v oboch mestách, ako aj rýchlovlaku, ktoré by mohli byť financované zo zdrojov EÚ.
Do roku 2010 by mal byť vypracovaný projekt budovania úseku Dunaja medzi Bratislavou a Viedňou s cieľom rozvíjať na ňom riečnu dopravu. "Je to veľmi dôležitý projekt, pretože veľké nákladné plavidlo dokáže zobrať z ciest 140 kamiónov," uviedol hovorca rakúskeho ministerstva dopravy Christian Dolezal.
"Predtým to boli Slováci, ktorí požadovali mosty a cesty, kým Rakúšania to brzdili. Dnes potrebuje mosty aj Rakúsko," pobavene hovorí Roman Filistein, vedúci dopravnej komisie Bratislavského samosprávneho kraja, kde je miera nezamestnanosti nižšia ako štyri percentá, uzatvára AFP.