Farebný trh v kráľostve maku

Vďaka pestrým krojom je trh najfarebnejší v okolí. FOTO - AUTOR

Každé ráno sa do mestečka z okolitých hôr schádzajú príslušníci jednotlivých etnických skupín vo svojich tradičných pestrofarebných krojoch. Červené ženy Akha so striebornými mincami na hlave, čierni Hmongovia, v zelenom odetí Thai Dam, všetci sa tu snažia predať svoj tovar. Najčastejšie zeleninu a ozdobné suveníry.

Návšteva ich rodných osád je výletom do stredoveku. Na každej prístupovej ceste do dediny pred vstupom zlých duchov chránia brány s totemami. Stavebnými aj pracovnými materiálmi sú zväčša tie, ktoré im ponúka okolitá príroda - hlina, drevo, tŕstie, kameň. Odmietnuť pozvanie do domu je ťažko ospravedlniteľnou urážkou. Aspoň šálka čaju je príjemnou povinnosťou, no ponuka neraz zahŕňa aj skromné jedlo a samozrejme - pár šlukov ópia.

Mnoho horských kmeňov sa stále nevie a nechce prispôsobiť dravej dobe vôkol seba a za svoju spontánnu pohostinnosť nič neočakáva. Túto ich vlastnosť začali zneužívať viacerí turisti, ktorí si návštevu osady vypočítavo premenia na únik z reality do ópiových snov a táto dovolenka s nocľahom a plnou penziou zadarmo sa neraz natiahne na viac ako týždeň.

Mnohé zo zákonov horských kmeňov môžu vyzerať kruto, no v kopcoch severného Laosu platia iné pravidlá. Napríklad všetky dvojičky boli kedysi okamžite po pôrode usmrtené, ich rodičov kameňmi vyhnali z osady a dom spálili. Dedina si ich nemohla dovoliť živiť. Po nástupe komunistickej strany boli táto i podobné tradície horských kmeňov zakázané. Rovnako aj pestovanie maku a fajčenie ópia.

Jednoduchí ľudia z hôr si čoskoro našli cestičku k inej droge, ktorá ich však, na rozdiel od odvekého spoločníka - ópia, zastihla nepripravených: alkoholu. Polia onedlho osireli a krčmy sa zaplnili. Vláda si uvedomila svoj necitlivý zásah do zakorenených tradícií a dnes je pestovanie pre vlastnú spotrebu aj samotná konzumácia ópia pre príslušníkov etnických menšín žijúcich v horách legalizovaná. ROMAN VELIAČIK