Suva (Fidži) 23. februára (TASR) - Tichooceánske ostrovy produkujú menej ako jedno percento skleníkových plynov, ale platia za to najväčšiu daň. Uvádza sa to v správe Juhopacifického regionálneho environmentálneho programu (SPREP), o ktorom informuje Pacific Islands Magazine.
Podľa výpočtov Medzivládneho panela klimatických zmien (IPCC) stúpne priemerná teplota v rokoch 1990-2100 o 1,4 až 5,8 stupňa Celzia, čo bude mať nedozerný dopad na krehké ekosystémy ostrovov, povedal riaditeľ SPREP Asterio Takesy na podujatí Pacific Islands Regional Oceans Forum, ktoré sa konalo v Suve na ostrove Fidži.
Oteplenie postihne všetky druhy rýb, ktoré sú základom obživy obyvateľov Oceánie. K tomu sa pridá ničenie koralových útesov, ktoré sú na zmeny teploty veľmi citlivé. Podľa Takesyho spôsobilo oteplenie počas trvania fenoménu El Niňo v rokoch 1998-1999 na mikronézskych Palauských ostrovoch škody najmenej za 91 miliónov dolárov. Voda mala vtedy v mesiacoch jún až november viac ako 30 stupňov, čo spôsobilo blednutie koralov, ktoré postihlo tretinu útesov tohto štátu žijúceho turistického ruchu.
Nielen na samotné ostrovy, ale aj na rybárov má otepľovanie dramatický dopad. Až 70 percent všetkých tuniakov sa uloví v Tichom oceáne. V súčasnosti to predstavuje ročný zisk asi dve miliardy dolárov. Počas ostatnej periódy El Niňa sa ryby pre zmenené prúdenie vytratili a v niektorých regiónoch takmer skolaboval rybársky priemysel. Obavy vyvoláva aj ničenie citlivých mangrovových porastov, ktoré chránia mnohé ostrovy pred eróziou. Oteplenie spôsobuje aj zvýšenie slanosti morskej vody.
Autori jednej štúdie vypočítali, že vymiznutie mangrovov na pobrežiach spôsobí na Fidži škodu od 266 do 403 dolárov na hektár. Hlavnú časť tejto sumy tvoria straty v dôsledku menšieho množstva ulovených rýb v blízkosti pobrežia. Väčšina fižijských štátov ešte stále žije zo subsistenčného hospodárstva (hospodári len pre vlastnú potrebu). Zničenie mangrovov spôsobí subsistenčnému rybolovu len na najväčšom ostrove Viti Levu ročnú škodu 2,3 milióna dolárov. Ďalších 800.000 dolárov činia škody pre komerčný rybolov.
Extrémy počasia, ktoré postihujú kontinentálnu Európu a Severnú Ameriku, zasiahnu ostrovné štáty ešte tvrdšie. IPCC predpovedá v nasledujúcich rokoch dramatický nárast smrští a nepravidelných zrážok. Začiatkom januára tohto roku takáto smršť úplne spustošila ostrov Niue. Miestna vláda sa obáva, že zničená infraštruktúra odradí turistov.
Predstavitelia tichooceánskych ostrovných štátov žiadajú, aby sa pozornosť svetovej verejnosti sústredila na ich problémy, pretože príčiny katastrofy sú v iných regiónoch. "Oceánia je jedným z najcitlivejších regiónov čo sa týka dopadov globálneho otepľovania," povedal klimatológ SPREP Taito Nakalevu.