Nemajú to však ľahké. Počet obyvateľov Srí Lanky rýchlo rastie, z roka na rok ukrajujú z tropických lesov ostrova. Najväčšiemu suchozemskému cicavcovi začína byť neznesiteľne tesno. Čoraz častejšie sa stáva, že zúfalé divoké slony v pralese nenájdu dostatok potravy a svoj sloní hlad tíšia na plantážach roľníkov. Časy, keď boli majetkom kráľa a ich zabitie bolo veľkým prečinom, sú dávno preč. Nahnevaní dedinčania ich nemilosrdne strieľajú. Vo voľnej prírode ich dnes žije už len asi 2500. „Najväčšia šanca vidieť ich je večer, keď sa prichádzajú napiť k vodným nádržiam," radí sprievodca v národnom parku Minneriya.
Slon sa stal ohrozeným druhom a súčasťou projektu na jeho záchranu bolo založenie slonieho sirotinca pre opustené mláďatá v mestečku Pinnewala. Dnes sa tu mahudi - opatrovatelia slonov, starajú o šesťdesiat ušatých hrubokožcov. „Slon v zajatí potrebuje aktivitu, inak by sa narušil jeho metabolizmus. Najčastejšie pracujú s drevom.
Slon počúva vždy len jedného mahuda. Je schopný sa naučiť dvadsaťpäť povelov," objasňuje jeden z opatrovateľov. Najväčším zážitkom nielen pre slony, ale aj návštevníkov sirotinca, je každodenný kúpeľ v neďalekej rieke. Celé stádo sa po sloní pás ponorí do vody a s pôžitkom sa ovlažuje v tropickej páľave.
Slony majú v srílanskej kultúre dôležité miesto. Ich sochy zdobia priečelia budhistických svätýň, v nejednom chráme sú živé tvory spoločníkmi mníchov. Najväčšej úcte sa teší Maligavský slon, ktorý počas najvýznamnejšej náboženskej oslavy - festivalu Esala Pera-hera, nesie posvätný Budhov zub.
FOTO - AUTORKA