zachránil obyvateľov blízkych domov iba mladý jaseňový porast pod bralom, na ktorom sa ruiny hradu z 13. storočia týčia.
„Vtedy nás asi o jedenástej v noci zobudil strašný rachot. Pred domom sme mali navŕšené až jedenapoltonové kamene," spomína na noc spred piatich rokov Ledničan Pavol Ridoško. Hrad je už po desaťročie uzavretý. Je totiž v havarijnom stave. V roku 1994 dal starosta obce Miroslav Ház na vstupnú bránu osadiť kovanú mrežu. „Jeden mladík sa snažil bez horolezeckej výbavy vyliezť cez hrad na Bralo. Spadol a zabil sa," vysvetľuje starosta. Podľa neho však začal uzamknutý hrad turistov lákať viac, ako kým bol prístupný. Zámku na mreži vylomili. „Hrad je totiž opradený legendami o pokladoch a tajných únikových chodbách," dodáva.
Pamiatkový ústav v Žiline ešte v roku 1993 odhadol potrebnú investíciu na zaistenie statiky múrov na 20 miliónov. Ročný rozpočet obce, ktorá hrad vlastní, však predstavuje len dva milióny. Tie jej nestačia ani na dostavbu vodovodu. Jedinú nádej na záchranu tejto vzácnej kultúrnej pamiatky predstavujú združenia mladých nadšencov. „Keď však aj chcú niečo urobiť, je to taký zložitý byrokratický proces, že sa napokon zväčša vzdajú," hovorí Magdaléna Karaková, pracovníčka Pamiatkového úradu v Považskej Bystrici. Podľa nej boli múry v šesťdesiatych rokoch nevhodne a nedostatočne zrekonštruované. „Zvetrávanie a koreňový systém múry pomaly rozhlodávajú," hovorí. Aj Michal Svateník z občianskeho združenia Donjon, ktoré malo hrad v prenájme, hovorí, že úrady im sústavne hádzali polená pod nohy. „Kým sme ešte mohli zapájať nezamestnaných v rámci verejnoprospešných prác, hrad sme aspoň vyčistili. Už na to nemáme energiu, ku koncu roku sme zmluvu o prenájme vypovedali," hovorí Svateník. Lednický hrad tak ďalej pustne a padá.
MICHAL PIŠKO