jšie lyžovanie. Napriek tomu je lyžiarov na južnej strane Chopku veľmi málo.
Prečo ľudia nechodia na Chopok, keď ho mnohí považujú za najlepší svah v Nízkych Tatrách? Určite to nebude cenou. Za celodenný lístok, ktorý umožňuje lyžovanie bez čakania na sedačku i štyri pomy od pol deviatej do štvrtej, sa platí len päťsto korún. Oproti iným turisticky vyťaženým strediskám je to slušná cena. Ani ubytovanie nie je drahé - chata Kosodrevina vyjde na 650 korún s polpenziou, bez nej ešte o tri stovky menej.
Osudovou nevýhodou Chopku je slabá vybavenosť stánkami s občerstvením a reštauráciami a nezáujem majiteľov o úpravu svahov. Kúpiť si dole pri sedačke hot-dog znamená čakať, kým príde bufetár. Je zrejme taký zvyknutý na nedostatok zákazníkov, že bufet otvorí, len ak z diaľky zbadá lyžiarov hladne prešľapujúcich pred zatvoreným stánkom.
O naozajstnú turistickú devízu prišiel Chopok pred rokmi, keď prestali vrcholové lanovky premávať z juhu i zo severu a prechod z Jasnej sa stal dostupný len pre ski-alpinistov. Stačilo by, aby sa prevádzkovatelia vlekov odhodlali spojazdniť to, čo už raz fungovalo a Chopok by sa stal určite svahom s lyžiarskymi možnosťami ako v Alpách. (jj)