Ťava čaká na turistu, ktorý sa chce odfotiť. Samozrejme, za poplatok.
Taba je pre Izraelčanov miestom, ktoré najprv vybojovali vo vojne a potom sa ho vzdali, aby dosiahli mier s Egyptom. Medzi občanmi židovského štátu však čoraz viac aj európskymi touroperátormi je veľmi populárna. Rovnako ako ďalšie turistické centrá na Sinaji. Sú cenovo dostupnejšie, lebo americký dolár je tam stále silnou menou, exotickejšie a navyše: „Teraz je v trende povedať, že si strávil víkend na Sinaji potápaním, plavbou na jachte a večerou s blonďavou Európankou," hovorí jeden z tínedžerov, ktorých je na hraničnom priechode Taba neúrekom.
Izraelčania sa na Sinaj hrnú aj napriek tomu, že z času na čas sú médiá plné odporúčaní, aby tam necestovali. Aj keď je medzi oboma krajinami oficiálne mier, mnohí Egypťania nevedia Izraelčanom zabudnúť, že ich porazili vo vojne. V Egypte sa navyše môžu pohybovať ľudia z militantných hnutí, pre ktorých má unesený Izraelčan cenu zlata.
Smutný Eilat
Zatiaľ čo na Sinaji sa hoteliéri napriek kríze cestovného ruchu tešia z nových turistov, stavajú nové hotely, herne a vymýšľajú stále nové atrakcie, v susednom izraelskom Eilate je naplno zjavný začínajúci sa úpadok. Hotely sú takmer prázdne. Počas Vianoc a Nového roka, keď sem zvykli cestovať bohatí Američania, Európania a izraelskí Arabi, boli naplnené ani nie na 40 percent. „V Šarm al-Šajchu boli Vianoce a Silvester vypredané už v lete," hovorí nešťastný eilatský hoteliér.
Aj keď je cestovanie do moslimských krajín na ústupe, ľudia ich stále považujú za bezpečnejšie ako Izrael a rozdiely sú aj v cenách. Na začiatku januára stála dvojposteľová izba v trojhviezdičkovom hoteli v Eilate 130 dolárov za noc, kým na Sinaji 90. Podobné rozdiely boli aj v cenách v reštauráciách, taxíkoch a pri nákupe suvenírov či spotrebného tovaru.
Sinaj ako doplnok
Návšteva Sinaja je pre Európanov príjemným spestrením dovolenky v Izraeli. Sinaj je dostupný cez Tabu. Ako hovoria v Izraeli: Taba sa začína tam, kde sa končí Eilat.
Z centra Eilatu sa tam dostanete autobusom asi za 40 minút. Taxíkom je to rýchlejšie a asi osemnásobne drahšie (asi 10 - 12 dolárov). Autobus premáva každú hodinu, samozrejme okrem šabatu (piatok neskoro popoludní až do soboty do neskorého večera).
Na hraniciach je izraelská aj egyptská pasová kontrola pomerne benevolentná. Najmä ak cestujete „naľahko" a nepodozrievajú vás zo šmeliny. Tak ako na všetkých hraniciach v regióne, aj tu platí: nediskutovať, nehodnotiť možné aj nemožné bezpečnostné opatrenia, pozerať sa do očí a neironizovať.
Sinaj je otvorený pre všetky typy turistov. Športovci sa môžu ponárať v Červenom mori, prevážať sa na jachtách a driapať sa na okolité skaly. Vyznávači poznávacej turistiky môžu navštíviť staroveký kláštor Svätej Kataríny na Mojžišovej hore s nádhernými ikonami. Na svoje si prídu aj tí, čo chcú len ležať na pláži a popíjať drinky. Vyhľadávané sú aj miestne herne a kasína. Aj preto, že v Izraeli sú nelegálne, tam na víkend cestuje množstvo Izraelčanov.
Na Sinaji sa stretnete s nacvičenou zdvorilosťou personálu, klasickými prekáračkami pri nákupoch aj s umelohmotnými „folklórnymi" večermi s miestnymi špecialitami. Znalci hovoria, že čaro polostrova, ktorý sa často spomína v Biblii, sa pomaly vytráca a stáva sa z neho ďalší klasický, nenápaditý turistický komplex.