Napriek tomu možno povedať, že každý, kto dnes navštívi albánsku metropolu, sa v nej cíti bezpečne.
Tirana sa nachádza v nížine obklopenej kopcami, ktoré tvoria akýsi amfiteáter otvorený smerom k Iónskemu moru. Od pobrežia je vzdialená iba necelých 40 kilometrov, a aj preto jej obyvatelia trávia na plážach najmä pri meste Duras veľa času.
V mešite Ethem Bey
Návštevníci Tirany by nemali obísť mešitu Ethem Bey. Je z 18. storočia a všimnete si ju takmer z každého miesta v meste. Stojí v centre Tirany na Skanderbegovom námestí. Z jej 35-metrového minaretu ako v každej moslimskej krajine päťkrát denne muezín vyzýva na modlenie. Zaujímavosťou mešity je starý orloj a v interiéri krásne fresky. V piatok, ktorý je pre moslimov svätým dňom, sa v mešite schádzajú stovky ľudí. Muži sedia dole na perzských kobercoch a ženy na galérii. A rovnako ako v iných krajinách topánky zostávajú pred mešitou a vstup v šortkách či minisukniach je nemysliteľný.
Pre cudzinca, ktorý môže byť v piatok večer účastníkom bohoslužieb, je to silný zážitok. Piatková kázeň sa začína spevom veršov z Koránu a trvá asi 40 minút. Pohľad na mužov zoradených v rovných líniách, jednoliato prevádzajúcich rovnaké úkony, je fascinujúci.
Staré časy sú už preč
Albánsko sa po skončení druhej svetovej vojny začalo izolovať od okolitého sveta. Prerušilo kontakty so Sovietskym zväzom, ba aj so svojimi susedmi. V krajine nastúpila diktatúra Envera Hodžu a jeho partnerom sa stala komunistická Čína. Aj preto dnes v uliciach Tirany stretnete mnoho malých mopedov a trojkoliek popísaných čínskymi znakmi, aké sú známe z Ázie.
Dominantou mesta bolo kedysi mauzóleum albánskeho diktátora. Dnes sa táto rozsiahla budova v tvare pyramídy zmenila na kongresovú halu a využíva sa na rôzne spoločenské akcie.
Architektúra Tirany je typicky prímorská. Mesto budovali najmä Taliani, a tak sú budovy na spôsob haciend s veľkou záhradou vymaľované pestrými farbami. Haciendy tvoria vilové štvrte v centre mesta.
Širšie centrum a periféria sú posiate množstvom nižších tehlových šedivých činžiakov, ktoré však už dostávajú nový šat.
Najstaršia budova v meste má len čosi viac ako sto rokov. Ak v Tirane niekto potrebuje reprezentatívnu budovu, postaví si ju radšej sám, pretože vhodnú by zrejme nenašiel. A tak sa v Tirane stavia, o čom svedčia aj desiatky žeriavov, ktoré sa týčia nad mestom.
Rušné centrum
Tirana je rušné mesto, kam denne prichádzajú za prácou a štúdiom tisícky Albáncov. Na najpriestrannejšom námestí, kde sa nachádza jazdecká socha národného hrdinu Skanderbega a fontány, sa určite nevyhnete neodbytným vekslákom. Na Skanderbegovom námestí sa začína dlhý bulvár Deshmoret e Kombit s honosnými palácmi a hotelmi, ktorý uzatvára Tiranská univerzita.
Za návštevu v centre mesta stojí Národné historické múzeum, Archeologické múzeum, Múzeum prírodných vied, ale aj miestna botanická záhrada s vyše 2000 druhmi rastlín. Z Cintorína martýrov, kde sa týči obrovská biela socha Matky Albánska, je nádherný výhľad na celú Tiranu.
Pre Albáncov je tu život ťažký. Chudoba, zanedbané byty, kde tečie voda len sporadicky, a výpadky elektriny sú na dennom poriadku. Pre turistov je však Tirana príjemným a lacným miestom na dovolenku.