Ležiaci Budha v Chiang Mai.
Chiang Mai alebo Ruža severu je druhé najväčšie mesto Thajska. Leží sedemsto kilometrov severne od hlavného mesta Bangkoku. Bolo založené koncom 13. storočia a vytvára doslova snový protipól obrovského moderného a hektického hlavného mesta. Obkolesené čarovnou tropickou prírodou, vysokými kopcami porastenými hustou džungľou, toto niekdajšie hlavné mesto horského kráľovstva Lanna leží tak trochu bokom od moderného sveta.
Malebné mesto má veľa možností ako svojím šarmom a ľahkosťou pripútať zahraničných turistov a cestovateľov. Či už ide o živé nočné trhy a jedálne pod holým nebom alebo neuveriteľné množstvo kláštorov a svätýň.
Medzi najznámejšie a najkrajšie patrí Wat Phrathat Doi Suthep. Zlatý chrám je obklopený komplexom bohato zdobených menších budov rozprestierajúcich sa neďaleko džungle na kopci vysoko nad mestom. Phuping Palace je nemenej honosná letná rezidencia kráľovskej rodiny.
Na druhej strane jeho akúsi strnulosť v čase dotvárajú okolité slonie farmy, z ktorých denne vyrážajú jediní pomocníci ľudí v ťažkom teréne, aby sa popasovali s prírodou. Z hlbín pralesa stovky slonov ťažia dennú dávku vzácneho teakového dreva pre nábytkársky priemysel. V týchto dedinách žijú horali z kmeňa Akha. Živia sa najmä pestovaním makovíc a výrobou ópia.
Obyvatelia mesta však rozvíjajú aj remeslá. Za zmienku stoja rezbárske dielne a dielne na výrobu nábytku z teakového dreva. Chiang Mai sa často označuje za svetovú jednotku a vývozcu číslo jeden. Cesty obchodníkov s nábytkom zo všetkých kútov sveta sa stretávajú práve tu.
Ďalšou vzácnosťou mesta sa stal hodváb. Pestovanie a šľachtenie priadky morušovej dovezenej z Číny dosiahlo priam umelecké rozmery. Hebkosť thajského hodvábu, predovšetkým z Chiang Mai, núti obchodníkov vyplácať často horibilné sumy.
Tretím vývozným artiklom oblasti sú krásky z Chiang Mai. Tie, žiaľ, zväčša končia v nevestincoch v Bangkoku, Hongkongu či v niektorom z európskych miest. Ich osud je neporovnateľný s osudom teakového dreva či hodvábu.
STANISLAV ZACHAR
FOTO - AUTOR