BRATISLAVA - Aj po dvoch rokoch používania eura, nie sú stále Európania dokonale presvedčení, že spoločná mena bola správnym rozhodnutím. Pocity sú však odlišné v každej krajine. Podľa prieskumu verejnej mienky Eurobarometer v bežnom živote nie je používanie eura problémom pre 51 percent opýtaných. „Je to síce väčšina, ale v porovnaní s novembrom 2002 toto číslo nenarástlo," uvádza štúdia. Euru stále nie sú naklonení Francúzi a Taliani, väčšina z nich si myslí, že spoločná mena vedie skôr k problémom.
Nespokojnosť rastie aj u Grékov. Súvisí to aj s pocitom, že prechodom na euro sa zvýšili ceny. Ten je podľa prieskumu čoraz silnejší. S názorom, že euro takto poškodilo zákazníkov, súhlasí 89 percent opýtaných. Je to o 5 percentuálnych bodov viac ako pred rokom. Prechod na spoločnú menu s infláciou najviac spájajú Taliani (95%), Holanďania (93 %), Nemci (92 %) a Gréci (92 %). Naopak najmenej zvyšovanie cien pocítili Luxemburčania. Zo všetkých európskych krajín je tu vnímanie inflácie najslabšie, ale stále tak uvažuje väčšina spoločnosti - 55 percent.
Cenovky v oboch menách po dvoch rokoch európskej meny v obehu stále potrebujú Francúzi. Naopak, najviac sa pri nákupoch preorientovali Holanďania, 82 percent z nich nepovažuje obe meny na cenovkách za potrebné.
Tí majú však naopak najväčší problém s manipuláciou a rozoznávaním mincí eura a 42 percent uviedlo, že pri platení majú veľké problémy. Najľahšie sa v peňaženke orientujú Španieli.
Ešte rýchlejšie ako na mince si Európania zvykli na bankovky, manipulácia s nimi nerobí žiadne problémy 92 percentám. S hodnotami mincí je eurozóna spokojná, malé euromince zavadzajú len v peňaženkách Belgičanov. Až 61 percent z nich si myslí, že ich je príliš veľa v rôznych hodnotách. Najviac im prekážajú a zrušili by mince v najmenších hodnotách: 1- a 2-centovky.
Väčšina obyvateľov únie by však nezamenila 1-eurovú mincu za bankovku, výnimkou sú len Taliani - prijalo by to 76 percent z nich.
Pri cestách do zahraničia víťazí euro
Európska mena ako mena medzinárodná na úrovni dolára alebo jenu sa do povedomia dostala už väčšine Európanov, no stále ho tak nevníma štvrtina obyvateľov eurozóny.
Pri dovolenkách do krajín, kde euro neplatí, však Európania uprednostňujú svoju menu. Vyše polovica euru dáva prednosť pred americkým dolárom. Ten si so sebou vezme 17 percent opýtaných, inú menu 29 percent. V zahraničí sa na euro najviac spoliehajú Gréci, menej Íri. (tc)
Čo si myslia obyvatelia Eurozóny
| Prechod na euro mi spôsobuje problémy | áno mnoho - 14% | žiadne - 51 % |
| Zmena cien po zavedení eura bola | v prospech spotrebiteľov - 3% | v ich neprospech 89 % |
| Je potrebné uvádzanie oboch mien na cenovkách | áno - 46 % | nie - 51 % |
| S euromincami sa vám platí | ľahko - 71% | ťažko - 26 % |
| S eurobankovkami sa vám platí | ľahko - 92% | ťažko - 6 % |
| Sú hodnoty euromincí zvolené správne? | áno - 56 % | je ich priveľa - 38 % |
| Uvítali by ste 1-eurovú bankovku | áno 31 % | nie - 67 % |
| Zaujíma vás vývoj hodnoty eura voči doláru | áno - 8 % | vôbec nie - 55 % |
| Cítite sa po zavedení eura byť viac európanmi | áno - 17 % | pocit sa nezmenil - 80 % |
| Prijatie eura sa stane historickým medzníkom | určite - 65 % | nie - 31 % |
| Akú menu si vezmete pri ceste do zahraničia | euro - 52% | dolár - 17 % |
| inú menu 29 % |
Zdroj: Eurobarometer, december 2003