Nápad cestovať cez pol zemegule na Nový Zealand som dostal asi rok - dva pred cestou samotnou. Potom nasledovalo štúdium reálií o tomto ostrove, čítanie dostupnej literatúry, samotná príprava cesty a napokon hurááááá odlet z viedenského letiska. To čo nasledovalo po odlete, čo nás čakalo na Novom Zealande, čo nás potešilo, prekvapilo, ale aj sklamalo, sa dočítate v nasledujúcich pár riadkoch.
Úvodom treba povedať, že samotná cesta na Nový Zealand trvá hooooooooooodne dlho a pokým nie ste zrovna masochista vyžívajúci sa v nekonečne dlhom sedení v preplnenom lietadle, konzumovaní lietadlovej stravy a neustálom sledovaní hodiniek a otravovaní susedov s otázkou „Kedy tam už budeme?“, tak cesta na Nový Zealand nie je fakt nič moc. O to príjemnejšie budú prvé momenty na tomto prekrásnom ostrove.
Naše niekoľko týždňové putovanie sme zahájili v najväčšom novozélandskom meste v Aucklande. Hoci toto mesto prehralo boj s Wellingtonom o titul „hlavné mesto“, nič mu to neuberá na fakte, že práve Auckland je skutočnou metropolou, skutočným centrom spoločenského a ekonomického diania na ostrovoch. Nad mestom sa týči 328 metrov vysoká veža Sky Tower, ktorá je najvyššou stavbou na južnej pologuli. Za pár NZ$ sa dá vyviezť na vežu a z tejto výšky sa kochať prekrásnym výhľadom na mesto, prístav, more a sopečné pahorky okolo mesta. Ten výhľad rozhodne stojí za to. Neďaleko centra mesta sa nachádza prístav a až pohľad na nespočetné množstvo „parkujúcich“ lodičiek vás uistí v tom, že sa nachádzate v svetovej mekke jachtárov. Veď kde inde na svete pripadá loď na každého piateho obyvateľa veľkomesta? Mimochodom v Aucklande sa nachádza aj IMAX s najväčšou obrazovkou na svete, ale medzi nami, kto by sa trepal cez pol zemegule s cieľom ísť do kina?
Po krátkej zastávke v tomto príjemnom kozmopolitnom meste sme navštívili požičovňu áut, najali si japonského tátoša a vydali sa z Aucklandu smer na sever, cieľ Cape Reinga- najsevernejší bod Nového Zealandu. Táto 350 km dlhá etapa medzi Aucklandom a severom ostrova nám dala poriadne zabrať. Prvé kilometre ubiehali neskutočne pomaly a to najmä preto, že sme prakticky každých pár metrov stáli a kochali sa neskutočnou farbou trávy. Nikde na svete nie je tak sýto zelená. Skutočne prvý a jeden z najsilnejších zážitkov z putovania po ostrovoch bola neskutočná sýtosť farieb. Všetky farby, ale najmä zelená, doslova ťahali oči. Netuším čím je to spôsobené, či za to môžu hojné zrážky, ktorými je Nový Zealand povestný, alebo všade sa pasúce ovce alebo nejaké maorské čary. To pre mňa zostane asi navždy záhadou.
Naša cesta viedla najprv k jednému z klenotov ostrova - do oblasti Bay of Islands. Neskutočné pláže, zálivy, množstvo malých, ale aj väčších ostrovov a k tomu stále príjemné počasie, to všetko spôsobilo, že práve táto oblasť sa stala celoročne mimoriadne vyhľadávanou. Naše putovanie k najsevernejšiemu bodu ostrova ďalej viedlo cez malebné mestá Paihia, Kerikeri a Waitangi. Tradičnou zastávkou sú verejné záchody v mestečku KawaKawa, ktoré navrhol a postavil známy rakúsky umelec Friedrich Hudertwasser. Cestou sa nedajú minúť ani vodopády Whangarei Falls, ale nie je to až také terno, ako sa píše v turistických sprievodcoch. Čím viac sme sa blížili k severu ostrova, tým viac pribúdalo pláží s čiernym pieskom (na jednej z takýchto novozélandských pláží nakrúcali aj oscarom ocenený film Piano), ale aj bujnej sýto zelenej vegetácie, v ktorej mali výraznú prevahu všakovaké paprade.
Najsevernejší cíp ostrova Cape Reinga má v maorskej mytológii a kultúre výnimočné miesto. Podľa maorskej tradície duše mŕtvych putujú sem na mys do stromu Pohutukawe a po koreňoch stromu pokračujú odtiaľ do podzemného sveta (reinga), z ktorého ešte raz vystúpia na zem a potom už pokračujú do zeme predkov Hawaiki. Prakticky na úplnom konci mysu stojí malý maják a za ním sa odohráva krásne prírodné divadlo spájajúceho sa Tasmánskeho mora s Tichým oceánom. Cape Reinga je neskutočne veterné miesto. Mali sme vážny problém vôbec vystúpiť z auta, zavrieť dvere a neskôr sa udržať na zemi, ale tento úzky kúsok zeme na severe Nového Zealandu je krásny a stojí za návštevu.
Po návrate do Auclandu a vynútenej výmene auta (drobná nehoda práve na Cape Reinga, ten nešťastný vietor...) sme pokračovali smerom na juh. Naša prvá zastávka bola asi 50 kilometrov od Hamiltonu v jaskyniach svetielkujúcich červíkov vo Waitomo. Fascinujúca forma života - červíci visiaci zo stropu jaskyne so svetielkujúcim zadočkom, z ktorého vypúšťajú lepkavé vlákno, na ktoré chytajú okolo letiaci hmyz (vo väčšine prípadov svojich rodičov). Po pár mesiacoch sa červíci pretransformujú na drobný lietajúci hmyz, ktorý však nemá otvor, ktorým by prijímal potravu, a tak za 2-3 dni života má iba dve úlohy - splodiť potomstvo a stať sa potravou pre iných červíkov. Uzavretý kolobeh. Vidieť toto divadlo je fascinujúce. V úplnej tme vidieť iba tisícky drobných svetielok na strope jaskyne. Vyzerá to ako nočná obloha, na ktorej je príliš veľa jasne žiariacich hviezd.
, pozrieť do múzea a chovnej stanice v meste Otorohanga. Celkom zábavné bolo pozorovanie týchto „malých hnedých sliepok s dlhými zobákmi“ ako pobehujú, hľadajú červíkov a ako medzi sebou zápasia o územie. Tu som sa o kiwi dozvedel aj pár zaujímavostí, a to, že nevedia lietať a o mláďatá sa stará samec a cez deň spia a v noci sa živia prevažne červíkmi.
Jednou z najnavštevovanejších oblastí Nového Zealandu je mesto Rotorua s mnohými prejavmi termálnej aktivity, ale aj s mnohými pamiatkami tradičnej maorskej kultúry. Už v pomerne veľkej vzdialenosti od mesta je cítiť silný zápach síry a v samotnom meste a jeho bezprostrednom okolí nie je vzácnosťou uvidieť unikajúcu paru, bublajúcu vodu, či bahno, alebo gejzír. Naše prvé kroky v Rotorue viedli do termálnej oblasti Wai-o-Tapu. Termálny park je rajom pre geológov a to aj tých amatérskych. Unikajúca para, diery do útrob zeme, lávové polia, bublajúce blato a všetky tieto geologické úkazy boli naviac aj vtipne pomenované. Diablov domov, Diablova kúpeľňa, Pekelný kráter a mnohé iné. Súčasťou prehliadky oblasti Wai-O-Tapu je aj každodenné predstavenie gejzíru Lady Knox, ktorý strieka každý deň o 10:15. Nakoľko sa večer pred našou návštevou v Rotorue posúval čas, boli sme si mierne neistí začiatkom tohto predstavenia. Všetci domorodci nás však s úsmevom na tvári uisťovali, že čas je daný a ak nechceme zmeškať začiatok, máme byť pri gejzíre načas. Tak sme s napätím čakali a naozaj, gejzír nedbal na posun času a veselo si striekal na minútu presne. Faktom je, že mu k tomu „mierne“ pomohol zriadenec parku, ktorý sa postaral o zníženie povrchového napätia vody prisypaním strúhaného mydla, čím zabezpečil, aby gejzír striekal presne vtedy, keď tam čakali turisti a fotoaparáty mohli cvakať ako o život. Druhým lákadlom v lokalite Rotorua je množstvo pôvodných maorských stavieb, inštitút maorskej kultúry a sprístupnená maorská dedina Whakarewarewa v ktorej viac menej pôvodne žije okolo 50 príslušníkov kmeňa Tuhourangi-Ngati-Wahiao.
Iba pár kilometrov južne od Rotorua sa nachádza najväčšie novozealandské jazero Taupo. Na jeho brehoch leží rovnomenné mestečko, ktoré sa preslávilo najmä ako raj rybárov, ktorí v jazere a okolitých potokoch lovia ryby, najmä pstruhy. Samotné jazero je z geologického pohľadu veľmi mladé. Vzniklo po mohutnej erupcii sopky v roku 181. Erupcia bola tak mohutná, že do atmosféry bolo vymrštených neuveriteľných 24 kubických kilometrov skál, prachu a popola a následné znečistenie atmosféry a zatemnenie oblohy pozorovali ľudia po celom svete. V blízkosti jazera Taupo na rieke Waikato sa nachádzajú aj preslávené vodopády Huka Falls. Práve tieto mohutné vodopády sú prekvapivo najnavštevovanejšou turistickou atrakciou na celom Novom Zealande. Ďalej na juh smerom k Wellingtonu sa nachádza najstarší národný park Nového Zealandu – Tongariro. Park je územím kontrastov. Lávové polia, holá kamenitá pôda, čisté potoky, zasnežené vulkány, púšť, ale aj močariny, trsy trávy a všadeprítomný zápach síry. Centrum národného parku tvoria 3 stále aktívne sopky: Tongariro, Ngaruahoe a Ruapehu, ktoré patria k najaktívnejším sopkám na celej zemeguli. Na návštevu tohto parku som sa tešil snáď najviac z celého Nového Zealandu. Bohužiaľ počasie nedovolilo absolvovať preslávený Tongariro Crossing – najkrajší jednodňový track na celom Novom Zealande. Nič to, aspoň zostal dôvod prísť medzi kiwíkov ešte raz. V itinerári nám v kapitole severný ostrov zostal už iba Wellington.
Keby som mal menovať iba jeden dôvod prečo navštíviť hlavné mesto Nového Zealandu Wellington, tak bez zaváhania poviem múzeum Te Papa. Toto novozealandské národné múzeum poskytuje veľmi pútavou a vo väčšine prípadov interaktívnou formou základné poznatky o flóre a faune ostrova, jeho vzniku, geológii, geotermálnych javoch, ale aj o histórii a kultúre. V priestoroch múzea sa môžete poprechádzať po chrbte veľryby, zažiť výbuch sopky Ruapehu, ostrihať ovcu, či surfovať na vlnách oceánu. Všetko toto pomocou moderných technológií, virtuálnej realite a názorným pomôckam. Stráviť deň v tomto modernom a vskutku zaujímavom múzeu je určite príjemnejší ako prechádzka po veternom Wellingtone. O tomto meste sa hovorí, že o láske na prvý pohľad nemôže byť ani reči, ale nie to s ním až také zlé. Samozrejme, že okrem múzea je v hlavnom meste čo robiť. Wellington sa môže popýšiť nespočetným množstvom kaviarní, reštaurácií a obchodíkov, čo všetko prispieva k príjemnej aj keď trochu nudnej atmosfére tohto sotva 100-tisícového hlavného mesta. Najkrajší výhľad na mesto je z vrcholu Mount Victoria, na ktorý sa dá pohodlne vyviezť električkou priamo z centra mesta.
Z Wellingtonu sme síce mali zaplatený trajekt na južný ostrov, ale pre silný vietor lode nepremávali. Nechcelo sa nám čakať na lepšie počasie, tak sme zverili naše životy do rúk mierne pripitého pilota malej Cessny 208. Let v silnom vetre so svojráznym pilotom bol minimálne taký zážitok ako všetko čo sme videli na severnom ostrove. Po pristátí na kúsku lúky s veľkým transparentom „Picton Airport“ sa začala druhá časť nášho putovania po Novom Zealande, po jeho južnom ostrove, ale o tom v ďalšej časti.
Autor: Hedgehog
Odkazy na oficiálne informačné zdroje o severnom ostrove:
Auckland: http://www.aucklandnz.com/
Northland: http://www.northland.org.nz/
http://www.twincoast.co.nz/
Waitomo http://www.waitomo.govt.nz/
Rotoura http://www.rotouranz.com/
http://www.waimangu.co.nz/
Taupo http://www.laketauponz.com/
Tongariro http://www.ruapehu.tourism.co.nz/
Wellington http://www.wellingtonnz.com/