Bratislava sa snaží premeniť na strategické centrum

Za komunistickej vlády bolo toto malé mesto zaprášeným priemyselným centrom, známym hlavne rafinériou a divočinou rozpadávajúcich sa panelákov v severnej časti. V súčasnosti Bratislava stavia svoju ekonomickú budúcnosť na využití oboch brehov Dunaja, ...

Za komunistickej vlády bolo toto malé mesto zaprášeným priemyselným centrom, známym hlavne rafinériou a divočinou rozpadávajúcich sa panelákov v severnej časti. V súčasnosti Bratislava stavia svoju ekonomickú budúcnosť na využití oboch brehov Dunaja, v strede novej Európy.

„Bratislava je zlatá," tvrdí Ben Slay, ekonóm a riaditeľ regionálneho centra Rozvojového programu OSN v Bratislave. „Keď padnú hranice, jedinou prekážkou budú dopravné zápchy." Doprava je pritom hlavným tromfom v plánoch na zbohatnutie hlavného mesta. Vďaka blízkym mestám a metropolám sa Bratislava s riečnym prístavom, dosiaľ nedostatočne využívaným, letiskom, železničnými uzlami a diaľnicami môže stať potenciálnym logistickým centrom strednej Európy.

Doky na nábreží rieky sa stali provizórnou kontajnerovou konečnou, ktorú prevádzkuje medzinárodná lodná spoločnosť P&O Nedlloyd. „Leží v strede regiónu, ktorý sa stane súčasťou únie, takže je to dobré centrum pre časti Maďarska, Slovenska a Rakúska," hovorí Martin Lunák, výkonný riaditeľ terminálu EuroCont. Viedenský nákladný prístav je podľa neho preťažený, a v Bratislave sú navyše manipulačné náklady polovičné ako v Rakúsku. Mesačne zvláda prístav asi 1500 kontajnerov, železnica prepraví tri vlaky týždenne do Českej republiky, kde sa prepájajú ďalej na prístavy v Hamburgu, Bremerhavene a Rotterdame. Bratislavské letisko, ktoré už momentálne slúži ako alternatíva k Viedni pre nízkorozpočtové aerolínie SkyEurope, je odtiaľto vzdialené len niekoľko sto metrov. Dunaj je stále príliš pomalý, než aby prepravil kontajnery oveľa ďalej než do Budapešti či do Viedne, no oceľové nosníky a kotúče z košických železiarní U. S. Steel tu pravidelne nakladajú na riečne člny, ktoré ich dopravujú do celej Európy. Predstavitelia Slovenskej plavby a prístavov, majiteľa prístavu, vraj dúfajú, že získajú zákazky na dopravu áut a súčiastok z Volkswagenu a z budúcej francúzskej automobilky PSA Peugeot Citroen pri Trnave.

Prístav už rozširuje kapacitu, aby zvládol veľké náklady ako uhlie, čo prichádza vlakom z Poľska, a obilie z úrodnej Podunajskej nížiny. Kapacita prístavu je pôsobivá rovnako ako strašidelná prázdnota. Ohromné žeriavy nehybne stoja, niektoré čakajú na odvoz do zberu. Nakladajú len niekoľko lodí, a priľahlá lodenica je skoro tichá. Majitelia prístavu dokonca odpredávajú časť flotily.

V rozkvete kontrolovanej komunistickej ekonomiky predstavoval Dunaj významný dopravný uzol pre výrobky ťažkého priemyslu, takže bratislavským prístavom prešlo ročne 3,5 milióna ton nákladu. Dnes je to asi milión ton ročne, ale riečna doprava vzrástla v polovici 90. rokov po dokončení sústavy Gabčíkovo-Nagymaros, vďaka čomu sa Bratislava stala posledným prístavom pre nákladné riečne člny, spôsobilé plávať po mori. Doprave pomohlo aj čiastočné zonvuotvorenie dolného Dunaja po sankciách a bombardovaní za vojny v Juhoslávii.

Členstvo v Európskej únii a vznik jednotnej hospodárskej zóny s Čechmi, Maďarmi a Rakúšanmi najviac oživí tunajší prístav, ako povedal Peter Havlík, zástupca riaditeľa Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie. „Regionálne zoskupenie štyroch štátov má ohromný potenciál. Otázne však je, či ho Bratislava úspešne využije."

Bratislava momentálne zápasí s nedostatkom bytov a s odlevom kvalifikovaných odborníkov na lepšie platené miesta vo Viedni, kam sa dá denne dochádzať. Rakúšania neradi vidia investície do železnice a ciest, ktoré by mohli ohroziť dominantné postavenie Viedne. „Vo všetkých týchto dopravných projektoch je akási rivalita," hovorí Havlík. „Vezmite si letisko: Viedeň jasne vedie a Bratislava prakticky nemá šancu dobehnúť ju."

Pre Bratislavu by spájanie s Viedňou znamenalo návrat do rakúsko-uhorskej minulosti. Vtedy mala pravidelná električka z Viedne zastávku priam pred bratislavskou operou. „Sme asi dve najbližšie hlavné mestá na svete, ale zároveň možno najvzdialenejšie," povedal starosta slovenského hlavného mesta Andrej Ďurkovský, „lebo nemáme žiadne dobré diaľničné spojenie."

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  7. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  10. Kam do tepla v januári?
  1. Attracting talent – Why Millennials are choosing to join Johnson
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  5. Alarica – new business project in the market of shoes
  6. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  7. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  8. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  9. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  10. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 13 542
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 7 422
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 210
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 1 964
  5. Kam do tepla v januári? 1 695
  6. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku 1 621
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 367
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 197
  9. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 896
  10. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej! 862