SME
Štvrtok, 18. august, 2022 | Meniny má Elena, Helena

Kyjev bol vždy bránou do Európy

Takmer trojmiliónová metropola Kyjev leží na rieke Dneper. Tá svojím tokom delí Ukrajinu na takzvanú ľavo- a pravobrežnú. Kyjev leží asi 850 kilometrov od slovenských hraníc a len necelých 200 kilometrov od Černobyľu. Kyjev má čo turistom ponúknuť, ...


Kláštor Vydubiči.



Takmer trojmiliónová metropola Kyjev leží na rieke Dneper. Tá svojím tokom delí Ukrajinu na takzvanú ľavo- a pravobrežnú. Kyjev leží asi 850 kilometrov od slovenských hraníc a len necelých 200 kilometrov od Černobyľu. Kyjev má čo turistom ponúknuť, hoci nepatrí k mestám, ktoré by našinci navštevovali. Mesto sa nachádza na nížine, ktorá nech sa už pozriete ktorýmkoľvek smerom, nemá konca-kraja. Prírodnou dominantou mesta je mohutná rieka, ktorá na svoje kyjevské brehy naplavila piesok vytvárajúci v meste riečne pláže.

Slávna Kyjevská Rus

Obdobie najväčšieho rozkvetu Kyjeva je už minulosťou. Bolo to v deviatom storočí, keď bol mocný Kyjev hlavným mestom ešte mocnejšej ríše - Kyjevskej Rusi. Vtedy mesto nazývali aj bránou do Európy, pretože kto prešiel cezeň od východu, ten mal pred sebou odkrytú celú Európu.

Vtedy Kyjev plnil najmä obrannú funkciu a úspešne čelil útokom východných barbarských kmeňov. Jednou z najstarších architektonických pamiatok, ktorá dodnes pripomína zašlú slávu Kyjeva, je Zlatá brána - pozostatok z opevnenia mesta, ktoré dal postaviť knieža Jaroslav Múdry na začiatku 11. storočia.

Historické centrum je veľmi rozsiahle. Na jeho území sa nachádzajú desiatky starobylých kostolov, chrámov a kláštorov, takmer výlučne pravoslávnych.

K najznámejším patrí Chrám sv. Sofie z 11. storočia, ktorý bol kedysi hlavnou katedrálou v Kyjevskej Rusi. Chrám sa nachádza v areáli Kláštora sv. Sofie, ktorý ukrýva vôbec najstaršiu knižnicu vo východnej Európe.

K navštevovaným patrí tiež pravoslávny kláštor Kyjevo-pečorská lavra z 11. storočia, kupoly ktorého sú bohato zdobené zlatom. Za návštevu stojí aj Katedrála sv. Vladimíra a kostol sv. Andrija z 18. storočia. Kláštor Vydubiči, ktorý sa nachádza v meste, spoznáte podľa tmavomodrých kupol, posiatych zlatými hviezdami.

Od Lenina po súčasnosť

Ukrajina sa po vzniku Sovietskeho zväzu stala jeho súčasťou a to poznamenalo Kyjev a jeho dnešnú tvár. Dôsledkom dlhoročnej rusifikácie je okrem iného aj to, že dnes úradným ukrajinským jazykom hovorí len tretina obyvateľov. Povojnová architektúra je strohá a fádna. V centre mesta o tom svedčia veľké sivé budovy úradov a rôznych inštitúcií a v iných častiach mesta nekonečné množstvo tehlových obytných domov.

Miestni obyvatelia radi navštevujú cintoríny, kde len tak chvíľu postoja pri hrobe známej osobnosti. Cintorínov, na ktorých rastú veľké gaštany, je v Kyjeve množstvo.

Minulá éra po sebe v meste zanechala aj veľa pamätníkov a monumentov. Napríklad aj takmer 50-metrová oceľová socha Matky vlasti, ktorá v rukách víťazoslávne drží meč a štít s kosákom a kladivom. Hrdo hľadí na rieku Dneper. Pri tomto pamätníku je aj múzeum vojenskej techniky.

Kyjev sa pýši množstvom knižníc, univerzít a múzeí, medzi ktoré patrí Múzeum ľudovej architektúry, Paleontologické múzeum, Múzeum športu, Múzeum umenia či Národná galéria s bohatou zbierkou obrazov európskych maliarov. Navštíviť sa oplatí aj Divadlo opery a baletu Tarasa Ševčenka, Botanickú záhradu Kyjevskej univerzity či zoologickú záhradu, ktorá sa nachádza na pomerne malej ploche priamo v meste.

Trhy

Ak vás zlákajú nákupy, vedzte, že Kyjev je pre našinca ešte stále lacný. No kvalita tovaru je nižšia. Najznámejším trhoviskom v Kyjeve je Besarabskyj rynok. Tu kúpite naozaj všetko - od zeleniny po oblečenie a elektroniku. Miestom, ktoré v Kyjeve určite musíte navštíviť, je Chreščatyk - široká rušná ulica v centre mesta. Je tu mnoho fontán, stromoradí, v lete kvetov. Kedysi tu stála socha Lenina a 1. mája sa konali sprievody. Dnes je to centrom Kyjeva, kam sa dostanete rovnako ako každý Kyjevčan metrom.

Na Chreščatyku určite stretnete banduristu - muža s dlhými fúzmi na spôsob kozákov, ktorý hrá na bandure - typickom ukrajinskom strunovom nástroji. Tento muž vo vyšívanej košeli stojí zvyčajne pri McDonalde. Ak mu však miesto neobsadil niektorý z miestnych žobrákov.

AKO DO KYJEVA

Doprava: Do Kyjeva môžete cestovať denne priamo z Bratislavy medzinárodným rýchlikom Bratislava - Kyjev. Cena lístka je približne 2800 korún.

Lacnejším variantom je cesta autobusom z Prešova či Michaloviec do Užhorodu (lístok stojí približne 200 korún), odkiaľ vyjde vlak do Kyjeva v prepočte na necelých 600 korún. Najrýchlejším, ale najdrahším spôsobom dopravy je letecká linka Bratislava - Kyjev.

Víza: Pre vstup na územie Ukrajiny potrebujú slovenskí občania víza. Cena jednorazových turistických víz, ktoré oprávňujú na 30-dňový pobyt, je 1200 korún. Žiadosť o udelenie ukrajinských víz si môžete podať na Veľvyslanectve Ukrajinskej republiky v Bratislave alebo na ukrajiskom konzuláte v Prešove.

Mena: 1 hrivna (UAH) - 100 kopijok, 1 UAH = 7 Sk

Vstupné do múzeí a pamiatok: od 3 do 15 hrivien

(tk)

FOTO - AUTOR

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  3. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  4. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  5. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  6. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  7. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  8. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  1. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  2. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  3. Agrokomplex 2022
  4. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  5. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  6. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  7. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  8. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 35 358
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 23 628
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 13 352
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 6 350
  5. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 4 358
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 124
  7. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 3 868
  8. Zdravo a chutne. Vyskúšajte recepty šéfkuchára Jara Žídeka 2 165
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Vladimír Benčík: Malta 1/3 – návšteva u „hadích kňazov“ s dlhými lebkami
  2. Erika Kladna: Australský outback
  3. Blanka Ulaherová: Konečne opäť Bosna
  4. Martin Majzlan: Skaza a tragédia Aralského jazera
  5. Ján Komrska: Hora Harvard, Kolorádo
  6. Aleš Tvrdý: Vlakom po Európe
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
  8. Monika Kusendová: Bežky-pešky po Chorvátsku: Od Cresu, cez Krk, Rab až do Národného parku Velebit
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 17 627
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 391
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 6 910
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 079
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 884
  6. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 776
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 772
  8. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 666
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
SkryťZatvoriť reklamu