Kláštor Vydubiči.
Takmer trojmiliónová metropola Kyjev leží na rieke Dneper. Tá svojím tokom delí Ukrajinu na takzvanú ľavo- a pravobrežnú. Kyjev leží asi 850 kilometrov od slovenských hraníc a len necelých 200 kilometrov od Černobyľu. Kyjev má čo turistom ponúknuť, hoci nepatrí k mestám, ktoré by našinci navštevovali. Mesto sa nachádza na nížine, ktorá nech sa už pozriete ktorýmkoľvek smerom, nemá konca-kraja. Prírodnou dominantou mesta je mohutná rieka, ktorá na svoje kyjevské brehy naplavila piesok vytvárajúci v meste riečne pláže.
Slávna Kyjevská Rus
Obdobie najväčšieho rozkvetu Kyjeva je už minulosťou. Bolo to v deviatom storočí, keď bol mocný Kyjev hlavným mestom ešte mocnejšej ríše - Kyjevskej Rusi. Vtedy mesto nazývali aj bránou do Európy, pretože kto prešiel cezeň od východu, ten mal pred sebou odkrytú celú Európu.
Vtedy Kyjev plnil najmä obrannú funkciu a úspešne čelil útokom východných barbarských kmeňov. Jednou z najstarších architektonických pamiatok, ktorá dodnes pripomína zašlú slávu Kyjeva, je Zlatá brána - pozostatok z opevnenia mesta, ktoré dal postaviť knieža Jaroslav Múdry na začiatku 11. storočia.
Historické centrum je veľmi rozsiahle. Na jeho území sa nachádzajú desiatky starobylých kostolov, chrámov a kláštorov, takmer výlučne pravoslávnych.
K najznámejším patrí Chrám sv. Sofie z 11. storočia, ktorý bol kedysi hlavnou katedrálou v Kyjevskej Rusi. Chrám sa nachádza v areáli Kláštora sv. Sofie, ktorý ukrýva vôbec najstaršiu knižnicu vo východnej Európe.
K navštevovaným patrí tiež pravoslávny kláštor Kyjevo-pečorská lavra z 11. storočia, kupoly ktorého sú bohato zdobené zlatom. Za návštevu stojí aj Katedrála sv. Vladimíra a kostol sv. Andrija z 18. storočia. Kláštor Vydubiči, ktorý sa nachádza v meste, spoznáte podľa tmavomodrých kupol, posiatych zlatými hviezdami.
Od Lenina po súčasnosť
Ukrajina sa po vzniku Sovietskeho zväzu stala jeho súčasťou a to poznamenalo Kyjev a jeho dnešnú tvár. Dôsledkom dlhoročnej rusifikácie je okrem iného aj to, že dnes úradným ukrajinským jazykom hovorí len tretina obyvateľov. Povojnová architektúra je strohá a fádna. V centre mesta o tom svedčia veľké sivé budovy úradov a rôznych inštitúcií a v iných častiach mesta nekonečné množstvo tehlových obytných domov.
Miestni obyvatelia radi navštevujú cintoríny, kde len tak chvíľu postoja pri hrobe známej osobnosti. Cintorínov, na ktorých rastú veľké gaštany, je v Kyjeve množstvo.
Minulá éra po sebe v meste zanechala aj veľa pamätníkov a monumentov. Napríklad aj takmer 50-metrová oceľová socha Matky vlasti, ktorá v rukách víťazoslávne drží meč a štít s kosákom a kladivom. Hrdo hľadí na rieku Dneper. Pri tomto pamätníku je aj múzeum vojenskej techniky.
Kyjev sa pýši množstvom knižníc, univerzít a múzeí, medzi ktoré patrí Múzeum ľudovej architektúry, Paleontologické múzeum, Múzeum športu, Múzeum umenia či Národná galéria s bohatou zbierkou obrazov európskych maliarov. Navštíviť sa oplatí aj Divadlo opery a baletu Tarasa Ševčenka, Botanickú záhradu Kyjevskej univerzity či zoologickú záhradu, ktorá sa nachádza na pomerne malej ploche priamo v meste.
Trhy
Ak vás zlákajú nákupy, vedzte, že Kyjev je pre našinca ešte stále lacný. No kvalita tovaru je nižšia. Najznámejším trhoviskom v Kyjeve je Besarabskyj rynok. Tu kúpite naozaj všetko - od zeleniny po oblečenie a elektroniku. Miestom, ktoré v Kyjeve určite musíte navštíviť, je Chreščatyk - široká rušná ulica v centre mesta. Je tu mnoho fontán, stromoradí, v lete kvetov. Kedysi tu stála socha Lenina a 1. mája sa konali sprievody. Dnes je to centrom Kyjeva, kam sa dostanete rovnako ako každý Kyjevčan metrom.
Na Chreščatyku určite stretnete banduristu - muža s dlhými fúzmi na spôsob kozákov, ktorý hrá na bandure - typickom ukrajinskom strunovom nástroji. Tento muž vo vyšívanej košeli stojí zvyčajne pri McDonalde. Ak mu však miesto neobsadil niektorý z miestnych žobrákov.
AKO DO KYJEVA
Doprava: Do Kyjeva môžete cestovať denne priamo z Bratislavy medzinárodným rýchlikom Bratislava - Kyjev. Cena lístka je približne 2800 korún.
Lacnejším variantom je cesta autobusom z Prešova či Michaloviec do Užhorodu (lístok stojí približne 200 korún), odkiaľ vyjde vlak do Kyjeva v prepočte na necelých 600 korún. Najrýchlejším, ale najdrahším spôsobom dopravy je letecká linka Bratislava - Kyjev.
Víza: Pre vstup na územie Ukrajiny potrebujú slovenskí občania víza. Cena jednorazových turistických víz, ktoré oprávňujú na 30-dňový pobyt, je 1200 korún. Žiadosť o udelenie ukrajinských víz si môžete podať na Veľvyslanectve Ukrajinskej republiky v Bratislave alebo na ukrajiskom konzuláte v Prešove.
Mena: 1 hrivna (UAH) - 100 kopijok, 1 UAH = 7 Sk
Vstupné do múzeí a pamiatok: od 3 do 15 hrivien
(tk)
FOTO - AUTOR Autor: TOMÁŠ KICERA
