FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Dedina sa rozprestiera na svahu jedného z východných výbežkov Veľkej Fatry na južnom úpätí vrchu Sidorovo (Žiar) v nadmorskej výške 718 m.
Roku 1551 boli v obci štyri usadlosti a roku 1625 okrem nich ešte päť železiarskych domácností. Koncom 18. storočia mala obec 41 domov a 280 obyvateľov. Domáci obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pastierstvom, salašníctvom, chovom dobytka a drevorubačstvom.
Počas druhej svetovej vojny vyhorelo asi 20 domov a hospodárskych budov. Dominantou obce ostala okrem typických dreveníc drevená zvonica z roku 1770. Jedinou murovanou stavbou v obci je kostolík. V roku 1977 bol Vlkolínec vyhlásený za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry a v roku 1993 sa stal súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Dnes tvorí dedinu 45 dreveníc. Spolu s priľahlými hospodárskymi objektmi sú obrazom niekdajšej slovenskej horskej obce s celým jej svojrázom.