Zrúcaniny hradu Korlátka sa nachádzajú neďaleko Ostrého Kameňa v Malých Karpatoch. Spolu s hradom Branč patril rodine Abovcov a prvá zmienka hovorí, že tu stál už v roku 1041. Neskôr sa jeho majiteľom stal Matej Korvín. Ten ho v roku 1485 prepustil nemeckému rytierskemu rádu za 6000 zlatých. Hlboko pod hradom je údajne ukrytý poklad. Dostať sa k nemu nie je ľahké. Hlavne musí záujemca vlastniť peračinový kvet. Aj to nie hocikedy. Kvet musí držať v ruke na svätého Jána, no najlepšie je na pravé poludnie Bielej soboty.
Modlitba naopak
Jeden z pokusov dostať sa k pokladu začali miestni drevorubači v lese neďaleko Korlátky na Bielu sobotu. Keď sa dostali do podzemnej chodby, narazili na studňu zasypanú kameňmi. Nedostali sa do hĺbky ani po pás a vtom im zhasla svieca. Pokus o znovuzapálenie bol márny. Každú iskru od ocieľky im sfúkol tajomný duch. Vystrašení sa dali na útek, no ani to ich neodradilo pokus zopakovať. Bolo to na svätého Jána. Skôr než sa vybrali k chodbe im stará žena dala radu. „Pri kopaní sa modlite Otčenáš od konca. No nie, že sa pomýlite. Lebo ten, čo tak urobí, sa ocitne v rukách diabla, ktorý ho celého roztrhá.“ Veľké prekvapenie čakalo na drevorubačov v chodbe. Studňa bola opäť zasypaná kameňmi. Dali sa spolu s modlením do roboty a po jedenástej sa im naplnil sen. Objavili blyštiace sa zlato. V úžase otvorené ústa zabudli odriekať modlitbu. Keď sa spamätali, urobili veľkú chybu. Rýchlo sa začali modliť, ale žiaľ, modlitbu odriekali od začiatku. Spomenuli si na slová stareny o diablovi a v panike zutekali z chodby. Tá sa za nimi zasypala a poklad zostal v podzemí dodnes.
Svätená krieda
Iná partia z Cerovej sa pokúsila dostať k pokladu na Veľký piatok, počas omše. Skôr ako tak urobili, nechali si vysvätiť kriedu. Hrôza a des sa ich zmocnili krátko po vstupe do chodby. Začuli ohromujúci rachot a tak rýchlo okolo seba kriedou urobili kruh, ktorý pokropili svätenou vodou. V chodbe sa zjavil veľký čierny rozzúrený býk.
Stále behal okolo hľadačov pokladu, pričom kopal do strán a šialene reval. Chlapi v návale hrôzy zahodili nástroje a dali sa na útek snažiac sa zachrániť si holý život. Do chodby sa už z Cerovej nikto nikdy neodvážil vstúpiť. (jmp)