Zrekonštruovaná kaplnka. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Hlavný oltárny obraz v kaplnke namaľoval v polovici 18. storočia známy maliar Anton Schmidt, ktorý tvoril predovšetkým v okolí Banskej Štiavnice a Kremnice. Od svojho vzniku sa obraz reštauroval prvýkrát.
Bočným stenám kaplnky dali reštaurátori tiež novú podobu - maľby boli dobre zachované, nebolo ich potrebné výrazne obnovovať, iba dokonale očistiť. Reštaurátori na to použili netradičnú, ale osvedčenú metódu. Fresky čistili chlebovou striedkou. Ako nám povedala Oľga Kuchtová z múzea vo Sv. Antone, na očistenie relatívne veľkej plochy použili reštaurátori približne 200 kilogramov chleba.
Obnovená kaplnka ukrýva aj ďalšie tajomstvo. Pri reštaurátorskom prieskume objavili v jednej zo stien zamurovanú zvláštnu schránku. Ako sa pri jej skúmaní ukázalo, v schránke sa nachádzalo srdce. Či ľudské alebo zvieracie zostane záhadou. „Diskutovali sme o možnosti, že zamurované srdce dáme preskúmať. Nakoniec sa však väčšina pracovníkov múzea priklonila k názoru, že srdce necháme odpočívať na svojom pôvodnom mieste,“ hovorí Oľga Kuchtová.
Srdce sa našlo v drevenej schránke, vystlanej pilinami, v ktorej bola vložená sklenená nádoba. Srdce bolo mumifikované a konzervačné látky sa dávno zmenili iba na malé kryštáliky na dne schránky. Komu srdce patrilo, sa už teda nedozvieme. V histórii sa totiž našli zamurované ako zvieracie, tak aj ľudské srdcia, takže do úvahy prichádzajú obe možnosti. Na hrade Modrý Kameň sa napríklad v hradnej kaplnke nachádza býčie srdce. Dali ho sem zrejme ako obetu na odvrátenie morovej epidémie. Zriedkavosťou však nebolo ani to, že takto netradične nechávali svoje srdcia na miestach, ktoré milovali za života, aj bohatí panovníci.
Múzeum vo Sv. Antone
Otváracie hodiny:
október - apríl
utorok - sobota 8.00 - 15.00
máj - september
utorok - nedeľa 8.30- 16.00
Múzeum vzniklo v roku 1962, keď sem premiestnili zbierky lesníckeho a drevárskeho múzea zo Zvolena. Neskorobarokový kaštieľ je pôvodne sídlom rodov Koháry - Coburg, má anglický park a jazierkami a kaskádami. Je tu umiestnená jedinečná poľovnícka expozícia a cenná umeleckohistorická expozícia.
Program múzea vo Sv. Antone obohatí film o cárovi Coburgovi
Za avantgardu na pôde slovenského múzejníctva treba považovať film o bývalom bulharskom cárovi Ferdinandovi Coburgovi, ktorý sa stane súčasťou prehliadky múzea vo Sv. Antone.
Prvá etapa filmového projektu Po stopách Ferdinanda Coburga - posledného používateľa kaštieľa vo Sv. Antone - sa bude premietať iba v tomto múzeu, inak bude film veľmi cenný pre vedeckú a pedagogickú prácu. Režisérom snímky je riaditeľ Múzea vo Sv. Antone Marián Číž. Mapuje všetky miesta, ktoré cárovi Coburgovi prirástli k srdcu. Veľký záujem o film je aj zo strany bulharských médií, pretože Coburg zostáva dodnes mimoriadne rozporuplnou historickou postavou. Na druhej strane to však bol vedecky a kultúrne podkutý človek, o čom už vie verejnosť v Bulharsku menej.
Ferdinand Coburg žil vo Sv. Antone do roku 1944, jeho vnuk Simeon je bulharským premiérom. Pri pátraní po Coburgovi prišli odborníci zo Sv. Antona aj na to, že panovník nemal dve manželky - ako prezentuje história, ale oženil sa aj tretíkrát. Posledným želaním Coburga bolo, aby jeho desať kostí uložili v Zlatne na Slovensku. (eta)