Na južnej pologuli sa práve začalo obdobie sezónnych prác. Predovšetkým na Nový Zéland a do Austrálie cestujú mladí ľudia z celého sveta, ktorí si zberom ovocia na farmách zarábajú na potulky po týchto krajinách. Je medzi nimi aj veľa Slovákov.
Tvrdá práca
Predovšetkým - práca na novozélandskej farme nie je vôbec prechádzkou ružovým sadom. To však, samozrejme, nie je dôvod, aby ste necestovali. Príležitostí je najmä počas hlavnej sezóny neúrekom a farmári sa o Slovákov a Čechov doslova trhajú, keďže už máme vybudované dobré meno. Pri výbere farmy však treba byť opatrný a je dobré poobzerať sa, čo ponúka konkurencia za plotom.
Tí, ktorí už využili možnosť stráviť leto pracovno-cestovateľským pobytom v USA, budú asi prekvapení. Na Novom Zélande je práca naozaj ťažká, ale zárobok je v porovnaní s USA asi polovičný. Pracujete sám na seba a závisí len od vás, koľko hodín pre farmára odrobíte a koľko ovocia nazbierate, keďže zber je zväčša platený podľa počtu nazbieraných debničiek alebo košíkov. Zárobok závisí od počasia, úrody, ale aj od fyzických dispozícií. Chlapci môžu priemerne za týždeň zarobiť od 300 do 800 novozélandských dolárov, dievčatá o niečo menej. (1 NZD = asi 22 korún.)
Kde zložiť hlavu
S ubytovaním je to v jednotlivých oblastiach individuálne. Tam, kde sme pracovali my (na juhu južného ostrova v meste Alexandra), to nebol žiadny problém. Často ho zabezpečuje sám farmár. V supermarketoch funguje na tabuliach miestna inzercia s ponukami nielen ubytovania, ale aj práce. Takže stačí napísať stručný inzerát a odniesť ho do obchodu. (Príklad: Sme dvaja študenti z Európy, ktorí hľadajú ubytovanie na 2 - 3 mesiace. Sme ochotní zaplatiť napríklad 50 NZD/týždeň.) Najneskôr do týždňa sa vám určite niekto ozve. Novozélanďania sú totiž veľmi zvedaví a Európan v nich vždy prebudí nostalgické spomienky na domovinu ich praotcov - Veľkú Britániu.
Krátkodobo sa pritom môžete ubytovať v miestnych kempoch, ktoré sú veľmi dobre vybavené. V nich sa dá prenajať aj karavan. My sme ubytovanie počas pobytu na farmách menili trikrát. Raz sme dva mesiace bývali v odstavenom autobuse na pozemku miestnej hipisáčky. Pani v strednom veku autobus tesne pred naším príchodom prerobila na obytný karavan. Boli sme jej prví hostia a hoci to nebolo príliš komfortné (platili sme 50 NZD za týždeň), zážitok sme mali neopísateľný.
Ak vyriešite ubytovanie, zrejme sa začnete zaoberať ďalšou podstatnou úlohou - kúpou auta.
Bez auta ani na krok
Auto je na Novom Zélande neoddeliteľnou súčasťou života. S kúpou a predajom starších už ojazdených si nemusíte robiť ťažkú hlavu. Najlepšie urobíte, ak sa po nejakom poobzeráte v miestnych hosteloch - tzv. backpackeroch. Tie slúžia ako bazáry a to najmä preto, že v nich najčastejšie bývajú turisti (backpackeri - alebo batôžkári), ktorí na Nový Zéland prišli s rovnakým cieľom - vidieť z tohto úžasného kúta sveta čo najviac. Tí, čo sa už krajiny, kde ovce pomerom 16:1 vytláčajú miestnych obyvateľov, nabažili, chcú sa zbaviť auta. A keďže ich často tlačí čas, auto môžete kúpiť za veľmi slušnú cenu. Pohybuje sa od 300 NZD vyššie. Pri lacnejších dávajte pozor na to, aby malo auto platnú registráciu (Registration) a tzv. WOF - Warranty Of Fitness, čo je akási obdoba nášho technického preukazu. Obe nálepky nájdete na prednom okne auta.
Ďalšou možnosťou, kde sa môžete pokúsiť nájsť lacnejšie auto, sú inzertné noviny. Vychádzajú týždenne (v každom regióne v iný deň) a na ich internetovej stránke www.exchangepoint.co.nz môžete prvýkrát zadarmo inzerovať aj vy.
KAM NA NOVOM ZÉLANDE
Čo cudzinca na Novom Zélande (Aotearoa alebo Krajina dlhého bieleho oblaku) ohúri najviac, je nekonečná variabilita prírodného prostredia a tiež počasia. Pri pohľade na mapu si človek len veľmi ťažko môže predstaviť, čo všetko sa na tomto kúsku zeme naozaj nachádza.
Na pár kilometroch máte možnosť vidieť more s priezračne čistou vodou a plážou s takmer gýčovito žltým alebo bielym pieskom. Po prejdení dvadsiatich kilometrov po asfaltke vystavanej v dažďovom pralese sa zrazu ocitnete pri mohutných ľadovcoch. Sú svetovou raritou, keďže žiadne iné na svete (okrem tých v Antarktíde) sa nenachádzajú tak blízko pri mori a v nadmorskej výške len okolo 250 metrov. Po ľadovcoch môžete zamieriť na večným snehom pokryté kopce, ktoré sa týčia v pozadí. Mount Cook 3755 m a Mount Tasman 3498 m sú najvyššími vrchmi v Oceánii.
Na severnom ostrove sa nachádza jeden z najstarších národných parkov sveta Tongariro National park, kde vás ohúria činné sopky. Sopka Taranaki na západe ostrova akoby vypadla z oka hore Fudži v Japonsku.
Po celej krajine je nespočetné množstvo termálnych prameňov, riek, jazier a potôčikov či vodopádov. (pp)
foto-autor