Messina 23. septembra (TASR) - Snívali o tom už Rimania v antike. Pohoreli na tom viaceré talianske povojnové vlády. Ak však možno veriť odvážnym plánom talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho, potom by sa mal stať "ponte sullo stretto" - most spájajúci taliansky polostrov so Sicíliou skutočnosťou. Taliani euforicky označujú toto dielo, ktorého realizácia ležala dlhé roky v nedohľadne, za "ôsmy div sveta".
Zdá sa však, že žiadny superlatív nie je hodný ôsmeho divu sveta. Visuté mostné prepojenie nad Messinským prielivom merajúce 3300 metrov by malo byť trikrát dlhšie než slávny most Golden Gate Bridge v San Franciscu, USA. Aj v súčasnosti najdlhší most na svete - Akaši-Kajkyo v Japonsku vyzerá popri budúcom talianskom "megamoste" iba veľmi skromne.
Cesta po moste spájajúcom špičku talianskej čižmy - juhotaliansky región Kalábriu so Sicíliou bude trvať autám presne tri minúty.
Pre osobnú a nákladnú dopravu je totiž v súčasnosti preprava loďou jedinou možnosťou, ako sa dostať z Kalábrie na východnú časť Sicílie. Vagóny musia byť pri preplavbe taktiež nakladané na vlakové trajekty. V lete a počas dovoleniek sa čakacia doba pre motoristov na nalodenie na trajekt často natiahne na desať až 12 hodín.
Stúpenci grandiózneho projektu vyhlasujú, že po vybudovaní mostu už Sicília nebude ostrovom, pretože Mesiina a Reggio Calabria sa stanú jedným mestom.
Už v roku 251 p.n.l. sníval o prepojení Mesiinského prieplavu rímsky konzul Gaius Lucius Cecilius. Bývalý taliansky premiér Giulio Andreotti mal pred 20 rokmi podobné plány ako rímsky konzul. Hovorilo sa vtedy o národnej záležitosti. V roku 1985 podpísal Rím príslušnú zmluvu s konzorciom firiem. Hovorilo sa vtedy o piatich až ôsmich rokoch výstavby. Prvé pokusy však zostávali i naďalej neúspešné. Bývalá talianska vláda premiéra Giuliana Amata ešte v apríli tohto roku teda krátko pred parlamentnými voľbami v Taliansku odsúhlasila výstavbu mosta, avšak iba za podmienky, že súkromný sektor bude financovať minimálne polovicu nákladov. Náklady by im neskôr mali vynahradiť peniaze z poplatkov za používanie mosta.
Po technickej stránke nie je realizácia projektu žiadnym problémom. Vozovka mosta by sa mala nachádzať 80 metrov nad morom.
K finančnej otázke sa však následne pripojila aj otázka bezpečnosti prepojenia. Stavebným inžinierom a architektom dozerajúcim na výstavbu nedajú spať najmä možné zemetrasenia.
Kalábria a Sicília totiž patria k extrémne nebezpečným územiam zo seizmologického hľadiska. Technici síce uisťujú, že most prežije aj zemetrasenie o sile 7,1 stupňov Richterovej stupnice, no v Kalábrií už zaregistrovali aj zemetrasenie o sile 7,9 stupňa Richterovej škály. Doteraz najdlhší most v japonskej Kube zničilo zemetrasenie o sile 7,2 Richtára v roku 1995 ešte predtým, než bol vôbec dokončený.
3 mic