Rimavská Sobota

Múmia Tasheritnetiak. FOTO - ARCHÍV TASR

Najväčším centrom Malohontu a administratívnym strediskom bývalej Gemersko-malohontianskej župy a neskôr okresu je mesto Rimavská Sobota, ktoré leží na úrodnej nive rieky Rimava.

Historický vývoj a významné postavenie zanechali stopy aj v architektúre. Pôdorys mesta je pravidelný, avšak nezachovali sa hradby a staršie stavby. Mesto má nádherne upravené Hlavné námestie, z ktorého vychádzajú ulice na všetky strany. Dominantou námestia je klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa postavený v rokoch 1774 – 1790 na mieste starého gotického kostola, ktorý po reformácii patril kalvínom. Po nepokojoch v roku 1771 ho zbúrali. Kostol zaujme najmä neskorobarokovým interiérom a stropnou maľbou z konca 18. storočia.

V bývalých delostreleckých kasárňach z roku 1850 sídli Gemersko-malohontianske múzeum so vzácnymi zbierkami približujúcimi prírodu, históriu, etnológiu a výtvarné umenie regiónu. K najzaujímavejším exponátom patria mumifikované telesné pozostatky ženského tela. Múmiu múzeu daroval rimavskosobotský právnik I. S. Munkácsi, ktorý ju priviezol v roku 1910 z Egypta. Žena, ktorá sa volala Tasheritnetiakh, pochádzala z egyptského mesta Abusir-El-Melek a žila v období 21. až 25. egyptskej dynastie (1087 – 664 pred Kr.). Je zaujímavé, že sa dožila veku 50 až 70 rokov, čo bolo v období, keď sa Egypťania dožívali priemerne 40 rokov, raritou.

Mumifikovaná žena je jednou zo štyroch múmií, ktoré sú v súčasnosti uložené na Slovensku. Gemersko-malohontianske múzeum patrí medzi najstaršie múzeá na Slovensku. V súčasnosti eviduje viac ako 82-tisíc zbierkových predmetov, pričom najpočetnejšie sú historické zbierky, archeologický a etnografický fond. Súčasťou zbierok je historický knižný fond s viac ako 32-tisíc titulmi starých tlačí.

Rimavská Sobota ponúka viacero možností ubytovania a dostatok príležitostí na rekreačné aktivity. V meste sa nachádza krytá plaváreň, kúpalisko, športový štadión a ďalšie kultúrno-spoločenské zariadenia. Obľúbeným cieľom výletov je Kurinec s prímestskou rekreačnou oblasťou na brehoch vodnej nádrže nachádzajúcej sa južne od mesta. Sú tu ubytovacie a stravovacie zariadenia, pláž, kemping, športové ihriská, minigolf, možnosti člnkovania a rybolovu. Na brehu vodnej nádrže sa rozkladá národná prírodná rezervácia Kurinecká dubina so starým dubovým porastom ako ukážkou typu nížinných lesov.

(Úryvok z kapitoly Malohont)

Súťažná otázka:

Ako sa volá červeno značkovaná turistická trasa sledujúca starú cestu z roku 1644, ktorá spájala Fiľakovský hrad a hrad Muráň?

Správne odpovede posielajte na adresu vydavateľstva DAJAMA. Výherca bude odmenený novým podrobným turisticko-vlastivedným sprievodcom „Slovensko – putovanie po regiónoch“, z ktorého pochádza náš tip na výlet.