Moldavsko patrí k najchudobnejším krajinám v Európe. Priemerný plat tu je 50 dolárov.
FOTO - ČTK
Jeho výrok, výdatne omočený vo vypitom víne, je načmáraný na zarámovanej fotografii visiacej pred podzemným ochutnávkovým salónikom v tvare pohára štátnych vinárskych závodov Cricova v Moldavsku.
Milióny zaprášených fliaš značkových vín a šampanského sú pokladnicou naplnenou nezmerateľným bohatstvom z éry studenej vojny. Je dobre ukrytá pred pohľadmi zbedačených obyvateľov najchudobnejšej krajiny Európy.
Nádhera z mramoru, dubového dreva a farebných vitráží ostro kontrastuje s každodenným zápasom o prežitie, ktorý sa odohráva 80 metrov nad zatuchnutým labyrintom tunelov napchatých vínom, ktoré dokopy merajú až 65 kilometrov.
Priemerný Moldavčan zarobí mesačne len 700 lei (50 dolárov). Mnoho mladých žien si zarába na živobytie prostitúciou, niektorí Moldavčania si privyrábajú pašovaním zbraní, drog a cigariet.
Vinárske závody Cricova produkujú saténovo hebký merlot a cabernet sauvignon, svieži chardonnay a pinot blanc či suché šampanské, ktoré si len málokto z nich môže dovoliť ochutnať.
Prehliadky so sprievodcom údajne najväčšej vinárskej pivnice na svete, ktorá v ére studenej vojny slúžila aj ako bunker pre najvyšších predstaviteľov, sa dohadujú vopred. Jedna prehliadka stojí 350 lei (25 dolárov) – čo je v priemere dvojtýždňová mzda. „Máme také porekadlo: Štát prichádza, len aby bral, nie aby dával,“ hovorí sprievodkyňa Tatiana Ursuová.
Poháňa návštevníkov okolo kolekcie najcennejších vín – jedna fľaša stojí asi 30-tisíc dolárov. Sú medzi nimi zásoby moselského vína z pivníc jedného z najväčších nacistických vojnových zločincov Hermanna Göringa, ocenené francúzske Chateauneuf du Pape z roku 1938, talianske Luiggi Bosca z roku 1939 aj niekoľko neznámych vín z celého Sovietskeho zväzu.
Ale skutočnými klenotmi sú miestne vína vyrábané z hrozna vypestovaného v miernom podnebí na úrodnej pôde čiernej ako sadze.
Podľa expertov by propagácia v západnom štýle mohla prispieť k zvýšeniu predaja na Západ a zmeniť víno na ekonomický prínos pre Moldavsko. V súčasnej dobe sa okolo 60 percent cricovského vína predáva Rusku. V uplynulých rokoch obstáli moldavské vína aj na prestížnych medzinárodných súťažiach v konkurencii najlepších vín z Francúzska, Kalifornie či Austrálie.
Moldavská vláda na čele s komunistami nevidí žiadny kontrast medzi svojím vinárskym bohatstvom a chudobou obyvateľov.
„Nemyslím, že situáciu, v ktorej sa dnes Moldavsko nachádza, je možné označiť za zúfalú chudobu,“ domnieva sa prezident Vladimír Voronin. „Napriek vysokému percentu ľudí, ktorí si hovoria chudobní, je tu oveľa viac ľudí, ktorí veria v zajtrajšok. Náš ľud nestratil vieru v lepšiu budúcnosť.“
Podľa Voronina bude v tejto žiarivej budúcnosti hrať prominentnú úlohu práve Cricova, ktorú označuje za „vizitku Moldavska“.
Osemsto miestnych ľudí sa lopotí pod zemou pri teplote 12 stupňov Celzia a ručne otáča fľaše na drevených policiach. Ťahajú sa nekonečnými klaustrofobickými vlhkými a temnými tunelmi.
„Sú na to zvyknutí, aj keď človek si tu dolu v týchto obrovských priestoroch pripadá ako hmyz,“ hovorí sprievodkyňa. „Výhodou je, že si môžu z času na čas dopriať pohárik kabernetu. Pozdvihuje im to morálku a náladu.“ (čtk)