Topoľčany 22. septembra (TASR) - Približne 53 kilometrov dlhú trať medzi Topoľčanmi a Trenčínom, ktorej sté výročie dnes oslávili v Topoľčanoch, postavili za rekordných 16 mesiacov. Uvádza sa to v publikácii, ktorú pri tejto príležitosti vydali Železnice Slovenskej republiky.
Pritom všetky zemné práce robili ľudia z okolitých obcí, kadiaľ trať viedla, ručne. Jedinou mechanizáciou boli krompáče, lopaty a ľuďmi tlačené vozíky na odvoz a dovoz zeminy a kameniva. Pritom trať vedie značne členitým terénom. Takmer 80 percent smerom do Trenčína má stúpanie až 17 promile. Najvyššie položenou stanicou je Mníchova Lehota 355,56 metra nad morom. Viac ako tretina koľajníc je budovaná v oblúkoch a trasa prechádza cez 131 mostov a priepustov. V čase keď po nej prešiel slávnostne prvý parný vlak - 18. augusta 1901 bolo na trati desať staníc, štyri nákladiská, 21 budov pre závorárov, strážnikov a ostatný železničný personál. Cez železnicu viedlo 87 cestných prechodov, z ktorých iba tri boli vybavené závorami.
Trať výhodne spojila Považie s Ponitrím. Okrem prepravy osôb prevážali po nej obilie, cukrovú repu, kože a iné suroviny a priemyselné výrobky. Veľmi často to však bolo najmä drevo. V tejto súvislosti sa v publikácii spomína príhoda, keď zo stanice Svinná v roku 1925 "ušli" dva vagóny plné palivového dreva. Železničiari ich pri vážení nezabezpečili podľa predpisov zarážkami. Podarilo sa ich zastaviť až za Bánovcami nad Bebravou. Našťastie nik pri tom nebol zranený.
Horšie to už bolo pri doteraz najväčšej havárii v roku 1957 medzi stanicami Mníchova Lehota - Trenčianske Jastrabie. Vykoľajil sa tam motorový rýchlik, ako sa neskôr ukázalo pre technickú chybu. Dva vozne sa prevrátili, jedna osoba zomrela, deväť cestujúcich bolo ťažko zranených a 30 malo ľahké poranenie.
V súčasnosti premáva na trati v oboch smeroch po päť osobných motorových vlakov. Najviac sa ale opäť využíva na prepravu tovaru.