Dominantou Trnavy je Mestská veža, týčiaca sa nad Trojičným námestím. Táto renesančná stavba pochádza z roku 1574. Veža štvorcového pôdorysu v tvare masívneho hranola je na nárožiach zdobená sgrafitom a ukončená ochodzou, má 8 nadzemných podlaží. Jej celková výška je približne 57 metrov. Na vrchole barokovej kupoly je pozlátená socha Immaculaty. V jej útrobách boli počas rekonštrukcie v roku 1997 nájdené dobové dokumenty z tridsiatych rokov minulého storočia, keď bola stavba naposledy opravovaná. Rovnaký odkaz sa rozhodli otcovia mesta zanechať aj budúcim generáciam a tak boli pred štyrmi rokmi do vnútra sochy umiestnené noviny, bankovky a dokumenty z našej doby.
Uprostred toho istého námestia nepochybne upúta pozornosť každého návštevníka barokové Súsošie Najsvätejšej Trojice postavené v roku 1695 Jánom Krištofom Khienom. Pozostáva z podstavca, skalného hrobu a stĺpa s plastikou korunovania Panny Márie Najsvätejšou Trojicou. V roku 1949 bolo z námestia odstránené a Trnavčania sa jeho znovupostavenia dočkali až v roku 1993.
Neďaleko Trojičného námestia je Dom hudby. Je to dom, v ktorom kedysi žil jeden z najvýznamnejších tunajších rodákov, hudobný skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský (1881–1958). Dnes je tu koncertná sieň a múzeum hudby s jedinečnou expozíciou rezofonických hudobných nástrojov.
Jedným z najstarších chrámov „Malého Ríma“ je Kostol sv. Mikuláša. Táto trojloďová stavba bazilikálneho typu je postavená v štýle neskorej gotiky a Trnavčania ju začali stavať okolo roku 1380. V 18. storočí bola k severnej časti pristavaná osemboká baroková kaplnka, v ktorej je umiestnený obraz žehnajúcej Panny Márie, známej ako milostivá trnavská Panna Mária. Obraz pochádza zo začiatku 16. storočia a je kópiou obrazu Panny Márie z kostola sv. Alexeja a Bonifáca v Ríme. Patrónku mesta si Trnavčania uctievajú každoročne v novembri na tzv. novéne - deväť dní trvajúcej cirkevnej slávnosti.
O Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa, nazvanom aj Univerzitný kostol, sa hovorí, že je jedným z najkrajších ranobarokových chrámov v Európe. Ide o vôbec prvú monumentálnu štýlovo a slohovo čistú sakrálnu stavbu raného baroka u nás, ktorá v minulosti tvorila súčasť komplexu univerzitných budov. Donátor kostola, palatín Mikuláš Esterházi, zveril v roku 1629 výstavbu kostola talianskym majstrom architektom Antoniovi a Pietrovi Spazzovi. Vzácnosťou interiéru je hlavný mohutný drevený oltár z roku 1640 od B. Knillinga a V. Stadlera. Maliarska a štukatérska výzdoba interiéru kostola je dielom významných talianskych umelcov G. B. Rossa, G. Torniniho a P. Contiho. Časť stropných malieb je od viedenského maliara J. Grubera z obdobia okolo roku 1700.