Trnava má byť stále na čo hrdá

Jedni jej pre množstvo kostolov hovoria Malý Rím. Iní ju v čase slávnej éry na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia nazvali mestom futbalu. No a ďalší ju kvôli mimoriadne silnému lokálpatriotizmu tunajších obyvateľov označujú za štát v štáte. Reč je o Trnave, jednom z najvýznamnejších miest našej histórie, ležiacom v úrodnej nížine Trnavskej pahorkatiny.

Aj keď socialistická výstavba kruto a necitlivo zasiahla aj do centra Trnavy, milovníci histórie a architektúry tu stále môžu nájsť niekoľko skvostných pamiatok, pripomínajúcich bohatú históriu mesta. Prechádzka historickým centrom, ktoré tvorí mestskú pamiatkovú rezerváciu, poskytuje možnosť zoznámiť sa s pozoruhodným architektonickým súborom, ktorý sa tu formoval niekoľko storočí. Takmer pravidelný pôdorys centra mesta je vymedzený mestským opevnením. Návštevníci si môžu prezrieť Mestskú vežu, radnicu, barokový komplex budov Trnavskej univerzity a najmä známe trnavské kostoly, práve vďaka ktorým dostalo mesto prívlastok Malý Rím.

Najmä starí Trnavčania, alebo ako sa hovorí „Trnafčani“, vám určite nezabudnú hrdo zdôrazniť, že Trnava je najstaršie slovenské mesto. V tomto prípade však nejde o chválenkárstvo. Uhorský kráľ Belo IV. skutočne udelil v roku 1238 Trnave, ako prvému mestu na území Slovenska a druhému v Uhorsku (po Stoličnom Belehrade, dnešnom Székesfehervári), výsady slobodného kráľovského mesta. Tie Trnavčanov podriaďovali priamo panovníkovi a mesto získalo práva, ktoré umožnili jeho prudký rozvoj. Mesto sa tak zakrátko stalo jedným z najvýznamnejších centier remesiel a obchodu v krajine. Ešte dnes je možné v Trnave nájsť mnohé staré remeselnícke a meštianske domy a v archíve artikuly starých trnavských cechov.

Výsadné postavenie mesta upevňovali v jeho dejinách viacerí uhorskí králi, ktorí tu neraz poriadali to, čomu dnes hovoríme summit hláv štátov. Najmä Ľudovít I. z Anjou bol veľkým mecenášom mesta a mimoriadne sa zaslúžil o jeho rozkvet. Vo svojej kúrii v Trnave (bola zbúraná v roku 1949) v roku 1382 aj zomrel.

Trnavčania majú byť vo svojej histórii naozaj na čo hrdí. Ich mesto bolo napríkla od 16. storočia nielen sídlom ostrihomského arcibiskupstva a kapituly, ktorá sa sem uchýlila pred tureckými nájazdmi, ale aj kultúrnym a náboženským centrom Uhorska. V roku 1635 tu zasa kardinál Pázmány založil univerzitu, ktorej budovy sú dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Ako univerzitné mesto bola Trnava zakrátko známa v celej Európe. V roku 1792 Anton Bernolák vytvoril v Trnave hlavný stánok Slovenského učeného tovarišstva a tunajšie nárečie povýšil na prvú spisovnú slovenčinu. To je ďalšia vec, ktorú roduverní „Trnafčani“ dodnes zdôrazňujú a s trochou nadsázky sa dá povedať, že Ľudovítovi Štúrovi tu kvôli jeho spisovnej slovenčine nevedia prísť na meno. Trnava sa môže popýšiť aj mnohými ďalšími prvenstvami. Napríklad tunajšia budova divadla z roku 1831 bola prvou stálou divadelnou budovou v Uhorsku a v roku 1846 sem z Bratislavy viedol prvý úsek konskej železnice v Uhorsku.

O nič menej zaujímavá nie je ani súčasnosť mesta. V posledných desiatich rokoch prešlo centrum významnou rekonštrukciou, v rámci ktorej boli obnovené mnohé historické pamiatky. Pred piatimi rokmi sa sedemdesiattisícová Trnava stala krajským mestom a pomaly sa jej vracia aj renomé významného kultúrneho centra. Viaceré z podujatí tu organizovaných presahujú svojím významom hranice mesta. Každoročne v lete sa v Trnave koná Dobrofest, ktorý je jediným festivalom na svete venovaným rezofonickej hudbe. Od roku 1972 sa pravidelne uskutočňuje Medzinárodná spevácka súťaž Mikuláša Schneidra-Trnavského a milovníci výtvarného umenia sem napríklad smerujú za európskym trienále plagátu. Dôvodov navštíviť najstaršie slovenské mesto je teda skutočne veľmi veľa.

ANDREJ ŠIMONČIČ