Čajkovský kroj patrí do skupiny tekovských krojov jedenástich obcí. „Máme jeden z najkrajšie zdobených krojov na Slovensku. Rohatý čepiec, šaty s imitovanými perlami a blingáčmi. Veľa ľudí sa v časoch veľkej hospodárskej krízy odtiaľto vysťahovalo do Ameriky. Spoza mora posielalo rodine látky a ozdoby, z ktorých domáce ženy šili kroje. Ešte dnes je v dedine niekoľko žien, ktoré vedia tradičný odev zhotoviť,“ hovorí starostka obce Emília Nichtová.
Na oberačkových slávnostiach vinobrania mala kroj oblečený aj 72-ročná Elena Mocpajchelová: „Dnes už kroj nosím iba do kostola, pred 44 rokmi som sa v ňom vydávala. V skrini som mala asi päťdesiat krojov. Jednoduché boli určené na všedný deň, zdobené blingáčmi, ktoré sa ani oprať nedali, iba na sviatok.“ Babka Mocpajchelová si dáva dolu šatku, pod ktorou je tvrdý rohatý čepiec. Cez deň ho nosí nepretržite. V čepci cestovala dva razy do Lúrd a je s ním zvečnená aj na fotke v pase. Dodáva, že dnes by jej už takýto doklad colníci netolerovali.
Babka Mocpajchelová a ostatní Čajkovčania rozprávajú krásnym írečitým nárečím, v ktorom vyniká mäkké ľ. Občas sa do prejavu zamotá slovíčko čiľ, čiľe, čiľej namiesto výrazu teraz. Preto im hovoria čilejkári.
Čajkov je známa vinohradnícka obec. „Vinič sa pestuje na vyše sto hektároch. Slnko sa tento rok dobre opieralo do svahov Štiavnických vrchov,“ chváli úrodu starostka obce. Už cisársky historik Matej Bel vo svojom diele uviedol, že v Čajkove sa rodilo najlepšie víno v Tekovskej stolici. Úrodu aj tento rok oslávili alegorickým vozom. Niekoľko dní ho pripravoval pestovateľ viniča a výrobca vína Ján Kúdeľa. Preň na oberačke ušetril veltlínske zelené. Šťavnaté strapce najkrajšieho hrozna, tradičný nábytok zo slovenskej izby, sudy s vínom, putne a nerozbitné tekvičky – lopovy upravil dizajnér. JANA BEŇOVÁ
Čajkovské bralie
V Čajkove sa stretávajú úrodné roviny a pahorky Panónskej panvy s pohoriami Karpát. Prírodné zaujímavosti sprístupňuje verejnosti náučný chodník Čajkovské bralie. Patrí ku chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy. Vedie zo Sovej doliny, ktorá sa nachádza medzi obcami Čajkov a Gondovo, asi tri kilometre od zastávky autobusu v Čajkove. Päťkilometrovú trasu prejdú turisti za dve - tri hodiny. V najvyššej časti náučného chodníka je skalný útvar Čajkovská žaba. Jedna zo zástavok poskytuje pekný výhľad na najvyšší vrchol Štiavnických vrchov, Sitno (1009 m).