Korniansky ropný prameň je skôr atrakciou ako prostriedkom na zbohatnutie. FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Prírodná pamiatka – korniansky ropný prameň je pre región veľkou atrakciou a v strednej Európe je ojedinelý. Počet turistov, ktorí chcú prameň vidieť, z roka na rok narastá. Na prvý pohľad prameň vyzerá ako znečistená mláka. Vznáša sa však nad ním typický zápach ropy, ktorá pomaly vyviera.
Pred rokmi bol prameň pre Kysučanov veľkou nádejou. „Spomínam si, ako dedo hovorieval, že ľudia mali pred očami veľké bohatstvo. O to väčšie bolo ich sklamanie, keď sa nepotvrdili väčšie zásoby ropy,“ povedal nám jeden z obyvateľov obce. Obyvatelia vedeli o prameni už dávno, ropu si nosili domov a svietili ňou. „Dedo často spomínal Imricha Dotčára z blízkej Vysokej nad Kysucou, ktorý sa stal pre tunajšie obyvateľstvo legendou. Ako mladý odišiel do Ruska a po čase kúpil niekoľko ropných prameňov blízko Baku. Zbohatol veľmi rýchlo a ľudia si mysleli, že budú mať podobné šťastie aj bez toho, aby cestovali do Ruska,“ dodáva.
Sen Kysučanov sa rozplynul už pri prvých prieskumných vrtoch. Ako nám povedal Ján Korňan, ochranár z Kysúc, medzi svetovými vojnami sa v okolí Korne začalo aj pokusne ťažiť. Vyťažilo sa však iba niekoľko vagónov a zakrátko sa ukázalo, že ťažba je neefektívna. Napriek tomu je ropný prameň podľa neho vzácnou ukážkou roponosnosti flyšového pásma. Prieskumné vrty boli v medzivojnovom období dôsledné a siahali niekedy až do hĺbky 300 metrov. Odborníci odhadujú, že za krátky čas ťažby sa tu vyťažilo okolo 10 ton ropy.
Obec sa snaží aj o to, aby o prameni turisti vedeli. Zatiaľ čo v minulosti bol prameň relatívne málo známy, dnes vás k nemu zavedie viacero pútačov.
KVETA FAJČÍKOVÁ