SME
Štvrtok, 18. august, 2022 | Meniny má Elena, Helena

Po prúde nového Dunaja

Mapa rybárskych revírov pozdĺž Dunaja zachytáva značnú oblasť vodného diela Gabčíkovo. Vodnú zdrž, prívodový a odpadový kanál, ramennú sústavu aj priesakové kanály starého Dunaja lemujú dediny, ktoré sa nestali obeťami obrovskej priehrady. Bodíky, Vojka,


Mnohí, čo majú na dedine postavené úplne nové štandardné katalógové domy, tu iba víkendujú. Podaktorí si prestavali staré „socialistické kocky“, iní si urobili bazény či zámkové dlažby. Tí menej solventní buď prežívajú v pôvodných domoch z nepálenej hliny, alebo ich predávajú. Preto nie je problém nájsť na jednej ulici vedľa seba cukríkové, hlinené aj brizolitové stavby. O to zložitejšie je určiť, aký život sa vlastne v takej zmesi vkusu vedie. FOTO – AUTORKA



Dobrohošť, Čunovo, Kalinkovo, Hamuliakovo, Báč, Kyselica, Sap. Práve Dunaj a cyklistické trasy po hrádzach ich spájajú s hlavným mestom. Z roka na rok tu hlavne v lete rastie turistický ruch, a to aj napriek tomu, že plánované hotely či reštaurácie na brehoch vodného diela sú zatiaľ iba snom. Bývalé materiálové jamy sú v lete doslova nabité plavcami, potápačmi, surfermi, vodnými skútrami aj motorovými člnmi. Okrem novej súkromnej galérie Danubiana tu neveľmi nájdete kultúrne vyžitie. O to viac je však možností na cykloturistiku, poľovačky a lov rýb.Dunaj a jeho okolie je rekreačnou oblasťou, ale ľudia sa tu zatiaľ na trvalé ekonomické výhody nespoliehajú.

SkryťVypnúť reklamu

Dnes sa žije na dedine z rozličných dôvodov a za rôznych podmienok. Akékoľvek sú výhody aj nevýhody dedinského života, jedno je celkom isté: prirodzený spôsob života zaručuje, že ľudia tu majú vždy čo robiť a nemusia bojovať s veľkomestskou anonymitou.

„Tu sa o svoje deti nebojím, lebo keď sem niekto cudzí príde, celá dedina to jednoducho vie,“ hovorí pani Mária Komárová z Dobrohošte.

Život sa nezmenil

Prehradením koryta Dunaja a spustením vodného diela v roku 1992 sa život dedín v jeho okolí veľmi nezmenil. Stali sa však atraktívnejšími. Turisti z okolitých väčších miest sem chodievajú na bicykloch najmä v lete aj na nedeľné obedy. Mnohí z nich sa rozhodli kúpiť si v dedinách víkendové domy alebo v nich natrvalo bývať. Výhod je viac. V porovnaní s cenami domov a bytov v meste sú tu lacné pozemky, je to dostatočne ďaleko od mestského ruchu a zároveň blízko vzhľadom na dochádzanie do práce. Z pohľadu tunajších obyvateľov je situácia trocha iná. Pre nich sa najväčšou položkou stalo práve cestovanie. Most, ktorý mal spájať brehy nového koryta, sa nikdy nezrealizoval. Namiesto toho tu dnes jazdí kompa.

SkryťVypnúť reklamu

Roxory podopierajú paradajky

„Tu neďaleko bol kedysi Hrušov,“ hovorí pani Mária. Hrušov býval prvou zastávkou pre vodákov, ktorí splavovali Dunaj z Bratislavy. A tiež začiatok splavu po ramenách. Terajšia trasa po ramenách je kratšia ako kedysi, človek ju prejde za deň, ale môže sa napojiť na veľký Dunaj. „Chaty, krčmu, všetko zlikvidovali, lebo podľa prvého variantu to všetko malo byť pod vodou. Neviem, nakoľko ľuďom vadilo, keď im presúvali napríklad cintorín. My sme tu počas výstavby ešte nebývali, ale musím povedať, že tá stavba ma vtedy naozaj fascinovala. Bol to iný svet – obrovská pláň, všade obrovské stroje.“

Hovorí sa, že hrádza je postavená zvláštnym spôsobom, ktorý si vynútili návštevy „papalášov“ pred rokom 1989. Vtedy sa rýchlo dokončievali chýbajúce časti hrádze a hádzalo sa do nich všetko, čo stavba nepohltila. Tunajší obyvatelia boli radi, že si zo zbytkov materiálu mohli stavať domy. Dodnes tu majú železnými roxormi podopreté paradajkové kríky.

SkryťVypnúť reklamu

Staré domy kupujú šialenci

Všetky pôvodné domy sú stavané podľa jednoduchej, ale jasnej logiky. Gánky a okná sú obrátené smerom na juh, pretože odtiaľ ide najviac tepla a chladná severná strana je čo najviac uzavretá. Pre domácich je celkom normálne, že človek nemusí mať ani miliardy, a uprostred dediny si môže dovoliť postaviť gýčovú „barabizňu“. Na ľudí, ktorí si kupujú staré domy s pôvodnou architektúrou, sa domáci pozerajú skôr ako na šialencov. Väčšina ľudí, dokonca aj odborníkov, v prvom momente hovorí, že do starého domu sa neoplatí investovať a treba ho zbúrať. Občas naopak padnú za obeť individuálnemu vkusu: ľudia dajú dolu strechy, vsadia si strešné okná, drevené okná vymenia za plastové, vybúrajú priečky, použijú novú krytinu.

SkryťVypnúť reklamu

Chalupári poskytujú prácu

Ťažko povedať, či prisťahovalci z miest narúšajú typický ráz dedín, pretože máloktoré vôbec nejaký majú. Niektorí tu chalupárčia už dlhé roky. V každom prípade, do klasického kolobehu dediny sa víkendoví chalupári aj trvalí prisťahovalci zaradia celkom normálne. Navyše, často poskytujú domácim prácu. Najímajú si murárov, stolárov, kachliarov, tesárov. Väčšina domácich si kúri kotlom na tuhé palivo, lebo plyn nie je zavedený. Solventnejší prisťahovalci si môžu dovoliť kúriť elektrinou. „Prekvapuje ma, že tu nikto nemá strešné kolektory,“ čuduje sa pani Mária. „Začali sa vyrábať už aj u nás a oplatilo by sa to, lebo je tu veľa slnka.“

Po troche, ale poriadne

Mladí manželia Jana a Andrej sú odchovaní bratislavskými sídliskami, ale od začiatku vedeli, že chcú žiť na dedine. S čerstvým novorodeniatkom bývajú skromne a po troche si svoj domček v Dobrohošti zveľaďujú. Andrej chodí na bicykli za prácou až do Bratislavy, a to za každého počasia. Nakupujú účelne a zužitkujú každé jabĺčko, čo im spadne zo stromu.

SkryťVypnúť reklamu

Ľudia, ktorí necestujú, tu veľa peňazí nepotrebujú. Tí, čo dochádzajú za prácou do mesta, si na zvyšovanie cien a obmedzenú dopravu zvykli. Mladší vyhľadávajú istotu panelákov a ponáhľajú sa presťahovať do väčších miest, aby sa zbavili každodennej roboty okolo domu.

Krčma – centrum kultúrneho diania

Počas výstavby vodného diela tu ľudia našli predovšetkým prácu. Dnes je to horšie. Bolo to dávno, keď sa v týchto miestach dokonca ryžovalo zlato. Po zrušení družstiev tu mnoho ľudí prácu stratilo. Cestovať za ňou sa mnohým z nich neoplatí – doprava je obmedzená a časť obyvateľov je dlhodobo nezamestnaných. Centrom kultúrneho diania a nadväzovania pracovných kontaktov je, samozrejme, krčma. Tu sa dohadujú aj zapíjajú kšefty, tu sa vymýšľa.

EVA ANDREJČÁKOVÁ

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  3. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  4. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  6. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  7. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  8. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  1. Shell myslí na slovenské komunity
  2. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  3. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  4. Agrokomplex 2022
  5. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  6. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  7. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  8. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 37 141
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 24 118
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 12 450
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 6 614
  5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 4 298
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 177
  7. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 3 810
  8. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou 2 301
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Erika Kladna: Australský outback
  2. Blanka Ulaherová: Konečne opäť Bosna
  3. Vladimír Benčík: Malta 1/3 – návšteva u „hadích kňazov“ s dlhými lebkami
  4. Martin Majzlan: Skaza a tragédia Aralského jazera
  5. Aleš Tvrdý: Vlakom po Európe
  6. Ján Komrska: Hora Harvard, Kolorádo
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
  8. Soňa Fröhlichová: Na švajčiarskej hore Mont Fort servírujú syrové fondue vo výške 3300 metrov nad morom
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 15 145
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 611
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 466
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 132
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 930
  6. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 929
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 845
  8. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 606
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
SkryťZatvoriť reklamu