ILUSTRAČNÉ FOTO – ARCHÍV TASR
Milióny dolárov padli na umelé piesočné pláže od Copacabana po Cannes, od Miami po Waikiki. Ich tvorcovia dúfajú, že importovaný piesok ochráni pobrežie ohrozené zvyšujúcou sa hladinou svetových morí a oceánov. Piesok vyťažený z morského dna alebo dovezený na pôvodné skalisté pobrežie zo vzdialených kútov však znepokojuje ekológov. Podľa nich toto umelé pobrežie naruší vyváženosť morskej flóry a fauny.
„Navážanie nového piesku na pláže sa šíri z Miami ako rakovina do celého sveta. Tie, ktoré pozorujeme, sa z takéhoto zásahu spamätávajú oveľa pomalšie, než sme predpokladali,“ hovorí odborník na život v moriach a profesor Severokarolínskej univerzity Charles Peterson. Iné možnosti, ako ochrániť pobrežie, akými sú hrádze alebo móla, nie sú také obľúbené, avšak o dôsledkoch umelých pláží chýba dostatok vedeckých štúdií.
Ľudia radi trávia dovolenku na pláži a ak budú letá také, ako tohoročné, nebudú musieť vyhľadávať len južné more. Nikto si neželá, aby more zhltlo pobrežnú oblasť. Podľa štatistík žije viac než polovica obyvateľov planéty v pásmach vzdialených 60 km od pobrežia.
Predpovede Medzivládneho panelu OSN pre zmeny klímy nie sú povzbudzujúce: Do roku 2100 sa majú hladiny morí zdvihnúť o 13 až 94 centimetrov a priemerná teplota vzrastie o jeden až 3,5 stupňa Celzia. Podľa odhadov sa za posledných sto rokov hladina morí zdvihla o 15 centimetrov. Pobrežia budú ničiť častejšie búrky, spôsobené klimatickými zmenami, za ktorými je znečistenie z tovární a automobilizmu.
Obavy o pobrežie podnietil vznik nového druhu podnikania. Nór Tor Vea a jeho zamestnanci ťažia piesok na morskom dne a vytvorili už 200 nových pláží. Zostávajú za nimi lákavé svetlé plochy, ktoré robia z nehostinných skalísk stredomorské prostredie. Ako sa s tým vyrovná príroda, je zatiaľ veľkou neznámou.
„Znamená to prísun nových organizmov, ktoré môžu život na pobreží narušiť. Línia medzi morom a krajinou je veľmi krehká a mala by byť chránená,“ domnieva sa nórsky ekológ Christian Stell.
Vea je iného názoru. „Piesok má na ľudí aj prostredie dobrý vplyv. Naviezť piesok niekam je asi rovnako škodlivé ako zhrabať listy v záhrade,“ bráni svoju živnosť. Za položenie metra štvorcového 20 centimetrov vysokej vrstvy ráta 40 dolárov. Podľa neho piesok pomáha koreňom pobrežnej vegetácie udržať sa na mieste a bráni erózii pobrežia.
Na Kanárskych ostrovoch majú piesku dosť, a napriek tomu sa sem rozhodli importovať piesok zo Sahary. Je pre turistov totiž príjemnejší než domáci čierny, ktorý je vulkanického pôvodu. V Dubaji obsypávajú turistické strediská pieskom vyťaženým z morského dna.
Peterson hovorí, že na existujúce pláže v USA je navozený piesok hrubší než ten pôvodný. Je ťažší a splavuje sa pomalšie než jemný. V Severnej Karolíne sa z toho pobrežie nespamätalo ani po dvoch rokoch. „Z populácie pobrežného vtáctva sa vrátila len polovica. Mikroskopické červíky, ktorými sa vtáci živili, sú hlboko pod povrchom, kraby a mušle si v ťažkom piesku vyhrabávajú s ťažkosťami úkryty, a tak sa miestu vyhýbajú. To znamená málo potravy pre vtákov ako čajky. Korytnačky, zvyknuté klásť na plážach vajíčka, sa často vracajú do mora, pretože nepoznávajú novú navozenú pláž ako pôvodné prostredie pre hniezdenie.
„Stavitelia pláží“ často volia nový piesok podľa farby a vychádzajú z úvahy, že svetlý je pre turistov atraktívnejší než tmavší. Lenže čím je piesok svetlejší, tým je tiež chladnejší, a teda nevýhodný pre liahnutie vajec. (čtk)