Železnička v Čiernom Balogu. FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
K najkrajším patrí klasicistická budova bývalej radnice z druhej polovice 18. storočia, v ktorej sú expozície Horehronského múzea. Výškovou dominantou námestia je mestská veža postavená v roku 1830. Z ďalších pamiatok zaujme barokový piaristický kláštor, klasicistický tolerančný kostol a mariánsky stĺp. V Brezne sa zachovali aj zvyšky mestského opevnenia.
Ak sa z Brezna vydáme severným smerom cez sedlo Vagnár (733 m) s nádherným výhľadom na najvyššiu časť Nízkych Tatier, dostaneme sa do rázovitej obce Mýto pod Ďumbierom. V minulosti sa v jej okolí ťažili drahé kovy a železná ruda. Dnes je dôležitým strediskom zjazdového lyžovania. Obcou prechádza cesta stúpajúca do horského sedla Čertovica (1232 m) na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Aj Čertovica ponúka výborné podmienky na zjazdové lyžovanie. Na južnom okraji obce Bystrá sa nachádza vchod do Bystrianskej jaskyne. Tvorí ju Stará a Nová jaskyňa s celkovou dĺžkou vyše tisíc metrov. Súčasná prehliadková trasa s dĺžkou 490 m sa využíva od roku 1968. V spodnej Partizánskej sieni sa úspešne aplikuje liečenie chorôb dýchacieho ústrojenstva pomocou speleoterapie.
Bystrianskou dolinou sa môžeme dostať priamo do srdca Nízkych Tatier. Použitie tohto slovného spojenia nie je náhodné, pretože cesta stúpajúca dolinou sa končí na Srdiečku vo výške 1216 m. Bližšie k vrcholu Chopku (2024 m) sa možno dostať sedačkovou lanovkou. Od horského hotela Kosodrevina (1485 m) možno pokračovať len pešo. Obvyklá výstupová trasa na najvyšší vrch pohoria Ďumbier (2043 m) vedie dolinou Trangoška. Na trase si možno oddýchnuť v Chate gen. M. R. Štefánika (1728 m), prípadne navštíviť pozoruhodnú Jaskyňu mŕtvych netopierov (len s vopred objednaným sprievodcom speleologickej vodcovskej služby). V dolnej časti Bystrianskej doliny sa nachádza obľúbené rekreačné stredisko Tále s prírodným kúpaliskom a udržiavanými lyžiarskymi svahmi. Blízkym rekreačným centrom s podobnou polohou je neďaleké Krpáčovo. Využíva sa ako výhodné východisko peších túr do Vajskovskej doliny, ktorá je jednou z najkrajších dolín na južnej strane Nízkych Tatier.
Za poznávaním horehronskej krajiny južne od Brezna sa môžeme vydať napríklad Čiernohronskou lesnou železnicou premávajúcou z Hronca cez Čierny Balog do doliny Vydrová. Úzkorozchodnú železnicu začali budovať v roku 1908. Jej dĺžka postupne narástla na 133 km. Pôvodne slúžila na zvážanie dreva z rozľahlých rudohorských lesov, dnes z nej majú radosť predovšetkým turisti.
(Úryvok z kapitoly Horehronie)
Súťažná otázka:
Pod ktorým nízkotatranským vrchom pramení rieka Hron?
Správne odpovede posielajte na adresu vydavateľstva DAJAMA. Výherca bude odmenený novým podrobným turisticko-vlastivedným sprievodcom „Slovensko putovanie po regiónoch“, z ktorého pochádza náš tip na výlet.
Viac sa dočítate v novej publikácii
„Slovensko putovanie po regiónoch“, ktorá vyšla vo Vydavateľstve DAJAMA v slovenskom, anglickom,
nemeckom a poľskom jazyku. Vydavateľstvo DAJAMA, Ľubľanská 2, 831 02 Bratislava, tel. 02/4463 1702,
info@dajama.sk, www.dajama.sk.