Kuba – chudobná perla Karibiku

Centrum Havany.

Na Kubu sa treba vybrať bez predsudkov. Vtedy vás odmení mnohými zážitkami.

Napriek všetkým odporúčaniam sme vymenili sto dolárov za údajne bezcenné kubánske pesá. Tie sa označujú aj ako MN (Moneda Nacional, čiže národná mena). Sami zamestnanci zmenárne nás upozorňovali, nech tak nerobíme, pretože na Kube sa platí výlučne americkými dolármi. Oficiálny kurz bol 26 pesos za dolár. Ten neoficiálny sa vraj pohybuje okolo 50 pesos. Neodradili nás a už o chvíľu sme zistili, že sme urobili dobre.

Dobývanie Kuby

Kubu objavili v roku 1498 a o 19 rokov neskôr tu žilo ešte asi 200-tisíc Indiánov. Ale už v roku 1537 to bolo podľa dobových záznamov iba päťtisíc. Dobytie Kuby mali Španieli uľahčené aj vďaka povahe domorodcov. Krištof Kolumbus vtedy napísal: „Nemajú železa ani ocele; zbrane, na tie nie sú, nie snáď, žeby to neboli ľudia obratní a krásne urastení, ale sú tak bojazliví, že je to až k neviere. Jediné zbrane, ktoré majú, si zhotovujú z dospelého rákosia a to tak, že na koniec rákosového stvolu pripevňujú rákosový kolík.“ Úbytok domorodcov sa snažili španielski dobyvatelia a kolonizátori okamžite nahradiť dovozom čiernych otrokov z Afriky.

Zrúcanina kostola sv. Kataríny je majestátna.

A práve tu sú korene dnešného obyvateľstva nielen Kuby, ale aj celej karibskej oblasti, ktorá predstavuje etnicky jednu z najzaujímavejších častí sveta.

Drahá Kuba

U nás sa všeobecne tvrdí, že na Kube je veľmi draho. Neplatí to však všeobecne a rýchlo sme zistili, že najznámejšie kubánske výrobky sa dajú kúpiť za vynikajúce ceny.

Týka sa to aj kubánskeho rumu, ktorý kúpite v mnohých štátnych obchodoch, kde býva jediným vhodným artiklom. Inak si tam môžete kúpiť napríklad skrutkovač, rukoväte do mlynčekov na mäso či ich iné súčasti.

Ak máte k dispozícii práve kubánske pesá, môžete navštíviť niekoľko miestnych reštaurácií. Ak vám neprekáža, že na jedlo sa čaká trochu dlhšie, je to ideálna možnosť, ako sa za pár pesos najesť. Tak napríklad za pečené kura s ryžou pri dnešnom kurze zaplatíte len 38 korún.

Havana

Havana ponúka turistom oveľa viac než reštaurácie s lacným jedlom. Už len prechádzka uličkami „škaredej krásky“ presvedčí každého o správnosti zaradenia centra starej Havany do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Havana a jej historické jadro je skutočné nádherné a považuje sa za najzachovalejšie koloniálne centrum v celej karibskej oblasti.

Málokto však vie, že tú najpôvodnejšiu Havanu kompletne vyplienil a zbúral pirátsky kapitán Jacques Sorés, ktorý si povesť vyslúžil práve pri brehoch Kuby. V roku 1550 zaútočil na flotilu lovcov perál pri pobreží Margarity. Po štyroch rokoch dobyl a vyplienil mesto Santiago de Cuba, druhé najstaršie mesto na ostrove, súperiace o bohatstvo s Havanou. O rok neskôr Havanu postihol rovnaký osud. Sorés predviedol prekvapujúci výsadok a po krátkom boji Havanu obsadil.

Kuba je nádherná, aj keď chudobná krajina. Ľudia sú príjemní a bolo by hriechom nesadnúť si do tieňa na mojito (typický kubánsky koktail z rumu s mätovými lístkami) napríklad v havanskej štvrti Vedado a nevychutnať rytmy salsy, ktorou Kubánci žijú.

Staré havanské mesto je zaradené do zoznamu svetového dedičstva.

Čo môžete ešte na Kube vidieť

Mestečko Trinidad – Predovšetkým treba navštíviť koloniálnu perlu Kuby – mestečko Trinidad. Rovnako ako Havana je tiež zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Toto asi 40-tisícové mesto je od Havany vzdialené asi 350 km, ale za dopravu si poriadne zaplatíte. Podobne ako v Rusku, aj na Kube funguje rozdielny systém platby za dopravu pre domácich a cudzincov. Takže zatiaľ čo pre kubánskeho občana platí cena v prepočte okolo 30 korún, turista za tú istú trasu zaplatí 30 USD. Nepomôže ani to, ak by ste si dali lístok kúpiť Kubáncovi, pretože zamestnanec dopravnej spoločnosti kontroluje totožnosť každého cestujúceho. Je tu však možnosť použiť súkromné auto ako taxík. Šofér takéhoto taxíka však riskuje naozaj veľa, a preto nie je ochotný ísť veľmi pod cenu regulárneho prostriedku. My sme namiesto 30 dolárov zaplatili na osobu 22. Krása Trinidadu však stojí zato a jeho veľkou výhodou sú prázdne pláže na polostrove Ancon, kde okrem nás bola v krištáľovo čistej vode iba skupinka miestnych lovcov langúst, na ktorých sme si večer pochutili. Samotné mesto má veľmi príjemnú ospalú atmosféru a prechádzkami v jeho uličkách sa dá stráviť celý deň. Azda jedinou nevýhodou je, že sa nedá najesť v normálnej reštaurácii a pravdepodobne tak budete musieť využiť ponuku niektorého miestneho občana, ktorý vám za asi štyri doláre navarí.

Krokodília farma – kto chce stráviť deň v obrovskom areáli krokodílej farmy, má túto možnosť na polostrove Zapata. Tu je možnosť pozorovať nielen vykŕmených jašterov povaľujúcich sa v plytkom močiari, ale navštíviť aj tradičné obydlia miestnych obyvateľov.

FOTO – ROBERT HORVÁTH

Autor: PETER KOUTNÝ