Banská ŠtiavnicaJedným z klenotov Slovenska je bezpochyby mesto Banská Štiavnica ležiace v strede Štiavnických vrchov. Jeho nesporné hodnoty a krása ho zaradili medzi prvé pamiatky na Slovensku, ktoré sa v roku 1996 dostali do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Ťažba drahých kovov v centrálnej časti Štiavnických vrchov má veľmi dlhú históriu. Medzi ťaženými nerastmi prevládala strieborná ruda a preto sa Banská Štiavnica označovala aj ako „strieborné mesto“.
V mestskej pamiatkovej rezervácii Banská Štiavnica sa nachádza 360 pamiatkových objektov. Vytvárajú jedinečný súbor vysokej kultúrnej a historickej hodnoty, ktorý je navyše zasadený do nádherného horského prostredia Štiavnických vrchov. Hlavnou dominantou centra mesta je Starý zámok ležiaci západne od Trojičného námestia. Najstarším objektom v zámku je bývalý farský Kostol Panny Márie. Spolu so susedným karnerom sv. Michala ho postavili v 13. storočí ako trojloďovú románsku baziliku. V 14. storočí okolo kostola vybudovali obranný múr, čím sa začali vytvárať základy budúceho mestského hradu. Obranný systém neskôr rozšírili o baštu a vstupnú bránu s vežou. Baziliku na začiatku 16. storočia prebudovali na gotický chrám. Dnes Starý zámok slúži Slovenskému banskému múzeu. Na protiľahlom kopci stojí od roku 1571 Nový zámok, ktorý postavili ako protitureckú pevnosť v tvare hranolovej veže so štyrmi nárožnými baštami. V blízkosti Nového zámku sa nachádza gotický Kostol Panny Márie Snežnej z roku 1512 s cintorínom. Neďaleko sa zachovala jediná z pôvodne piatich mestských brán Piarska brána.
Najviac pamiatok sa v Banskej Štiavnici sústreďuje do priestoru medzi Trojičným a Radničným námestím. Obe námestia oddeľuje gotický Kostol sv. Kataríny z konca 15. storočia a budova radnice so štíhlou hodinovou vežou. Uprostred Trojičného námestia obstavaného starobylými meštianskymi i verejnými budovami stojí nádherný trojičný stĺp pripomínajúci morovú epidémiu v roku 1711. Najväčšou budovou Trojičného námestia je Hallenbachov dom, ktorý pôvodne slúžil Banskému súdu a neskôr patril Banskej a lesníckej akadémii. Dnes je v ňom expozícia Slovenského banského múzea. Ďalšia rozľahlá verejná budova stojí na Kammerhofskej ulici, ktorá sa od historického centra zvažuje k autobusovej stanici. Ide o budovu Komorského dvora (tzv. Kammerhof), ktorá vznikla v roku 1550 stavebným zjednotením niekoľkých gotických domov. Pôvodne v ňom sídlil hlavný komorský gróf vykonávajúci úradný dozor nad banskou činnosťou. Vo vidlici Kammerhofskej a Akademickej ulice sa nachádza Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Postavili ho ako trojloďovú baziliku, avšak neskôr ho viackrát prestavali. Po Akademickej ulici sa možno dostať k trojici budov Banskej a lesníckej akadémie, ktoré postavili v rokoch 1892 až 1911. Potrebám najstaršej vysokej banskej školy v Európe pôvodne slúžilo niekoľko meštianskych a verejných domov v meste upravených na výučbu.
(Úryvok z kapitoly Stredné Pohronie)
Súťažná otázka:
Ako sa volajú štiavnické horské jazerá vybudované v súvislosti s banskou činnosťou?
Správne odpovede posielajte na adresu vydavateľstva DAJAMA. Výherca bude odmenený novým podrobným turisticko-vlastivedným sprievodcom „Slovensko putovanie po regiónoch“, z ktorého pochádza náš tip na výlet.