Soľná katedrála v kolumbijskom meste Zipaquira je totiž vybudovaná v bývalej soľnej bani. Do rímskokatolíckeho chrámu sa zostupuje veternými tunelmi a je v ňom okolo 14 menších kaplniek, ktoré predstavujú zastavenia Ježiša na krížovej ceste.
Lavice v kaplnkách vyzerajú ako z mramoru, ale v skutočnosti sú zo soli. Turisti a veriaci, ktorí sa v nich modlia, vdychujú jemnú vôňu soli a síry. Vlhké kúsky soli na stenách tunelov sa chvejú ako snehové vločky a z bielych a sivých stien visia soľné stalaktity. Po pološere v tuneloch, v ktorých sa po stáročia dobývala soľ, privíta návštevníkov podzemný dóm s intenzívnou modrou aurou.
Katedrálu otvorili pred ôsmimi rokmi. Osvetľuje ju majestátny kríž – 16 metrov vysoký a desať metrov široký. Do skalnej steny sú vytesané aj spovednice, ale nevyužívajú sa. Dokonalá akustika nedáva totiž priestor pre súkromie.
Podľa najstarších záznamov z 15. storočia miestne indiánske kmene vymieňali tunajšiu soľ za iný tovar. Prvú kaplnku vytesali baníci ešte pred 50 rokmi. Zem sa však začala prepadávať a chrám preto v roku 1991 zatvorili. Náklady na obnovu dosiahli 3,8 milióna dolárov, mesto na vstupnom vyberie ročne milión dolárov.
V budúcnosti by mali v nových podzemných komorách koncertovať kolumbijskí muzikanti. (tasr)
Táto plastika je vyrobená zo soli. FOTO – ARCHÍV