Chcel by som sa stať inžinierom a pomáhať stavať nové projekty v Tibete. Chcela by som byť spisovateľkou a písať o tibetskom umení. Také sú predstavy 14-ročných žiakov tibetskej elitnej strednej školy, ktorá je na predmestí – Pekingu.
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Čínsky vojak stráži chrám v Tibete. Peking ich tam drží 200 000. FOTO- REUTERS
Kde totiž môže tibetské dieťa získať špičkové vzdelanie? Nie v Tibete, ale v Číne a v čínštine. V Pekingu je viac kvalifikovaných učiteľov a sú tu lepšie podmienky na výuku, vysvetľuje riaditeľ školy Jü Žu-cchaj fakt, že tibetské elitné školy nie sú v Tibete samotnom.
Podľa kritikov sú však tieto školy len kamienkom v mozaike čínskych snáh o podrobenie Tibeťanov. Čínska vláda rozhodla o zriadení tibetských škôl v Číne v roku 1985 a dnes ich existuje vyše 20. Čínske hlavné mesto podporuje tibetskú metropolu Lhasu, takže „lhaský Eton“ nie je pod palácom Potálou, ale na okraji Pekingu.
Školstvo bolo pred rokom 1950 plné kláštorov a Číňania zaviedli nové štátne základné školy, do ktorých podľa tibetských úradov chodí 88 percent tibetských detí. Učia sa na nich v tibetštine a až v posledných ročníkoch pribúda čínština.
Tú však musí zvládnuť každý, kto sa chce dostať do akejkoľvek vyššej pozície. Na elitných tibetských stredných školách v Číne tibetštiny rapídne ubúda a v Pekingu ju študenti majú len dve hodiny za týždeň. K ich ďalšiemu splývaniu s čínskym prostredím prispieva i to, že sa domov do Tibetu dostanú len zriedka. Tí zo zámožnejších rodín raz za rok, niektorí žiaci však za osem rokov štúdií v Pekingu hoci len dvakrát. Zostávajú tak v internáte, kde je – rovnako ako v iných čínskych školách – málo miesta a kde žijú v malých izbách po šiestich. Je však otázka, do akej miery tento systém funguje, pretože rovnako ako u predchádzajúcich tibetských generácií, i u tejto sa ukazuje, že korene tibetskej kultúry a spôsobu života sú pevné i viac než 50 rokov po príchode Číňanov.
Všetky tibetské deti v pekinskej škole síce na jednej strane tvrdia, že chcú po strednej škole zostať v Pekingu a dostať sa na vysokú školu. Ale jednohlasne zdôrazňujú, že sa chcú vrátiť a pomáhať doma. A keď príde reč na tibetského duchovného vodcu dalajlámu, ktorý je pre čínske úrady personou non grata, neváhajú sa na neho dopodrobna pýtať i v prítomnosti čínskej tlmočníčky, ktorú celá debata uvádza do hlbokých rozpakov.
