Predpoklady na to dávajú tri kapitoly zaručujúce voľnosť pohybu kapitálu, tovaru a služieb. Znamená to jednotný pas pre biznismenov, bez ktorého by Európska únia mala len turistický význam.
V ideálnom prípade má každý kaderník, kominár alebo poisťovací agent právo ponúkať svoje služby kdekoľvek v únii. Voľný pohyb služieb im zaručuje, že ich hostiteľská krajina nepošle preč, ale vytvorí im rovnaké podmienky, aké majú domáci.
Dá sa to aj otočiť – každý kominár, ktorý zostane doma, musí rátať s tým, že mu do revíru príde konkurent z druhého konca Európy.
Sloboda v únii však má aj svoje trhliny. Prakticky bez obmedzení môžu svoj marketing plánovať remeselníci či architekti. Právnici, advokáti, farmaceuti alebo inžinieri si budú musieť najprv zistiť, v ktorej krajine sú vítaní. Až doteraz sa Európa nedohodla na spoločnej miere reštrikcií voči niektorým povolaniam, takže napríklad v Nemecku si právnik z Bratislavy nezarobí a lekárnika by pri predaji liekov možno i zatkli.
Obyvatelia si budú môcť podnikanie bez hraníc užiť najviac vo finančných službách. So vstupom do únie padnú bariéry bankám, poisťovniam i obchodníkom s cennými papiermi. Komu sa nebudú pozdávať podmienky vo svojej poisťovni, môže uzavrieť poistku hoci v Paríži. Ak má poisťovňa licenciu vo Francúzsku, platí i na Slovensku.
Liberalizácia finančných služieb znamená i vyššiu ochranu majetku. V prípade krachu banky bude môcť jej klient dostať svoje peniaze späť až do výšky 20-tisíc eur, čo je násobne viac ako doteraz. Časom sa ochranné krídla nad investíciami rozprestrú aj u obchodníkov s cennými papiermi.
Sloboda biznisu však nemôže byť väčšia ako sloboda jednotlivcov. Všetky výhody spoločného trhu budú dostupné až po tom, ako si členské štáty prestanú uplatňovať výnimky na voľný pohyb osôb. Podnikať v Nemecku alebo Rakúsku sa bude dať až po tom, ako tam bude možné žiť.
JURAJ JAVORSKÝ