Blížil sa koniec 17. storočia a pred mestským súdom sa ocitlo päť žien. Podľa obžaloby sa tieto ženy, medzi nimi aj dve vdovy a pastierova žena, dopustili nehanebných činov. „Tu prítomné svoju vinu majú na tom, že ľuďom v Šamoríne a okolí pomocou čarov nevyliečiteľnú chorobu privodili. Ich pakt s diablom zlý vplyv má aj na statok a úrodu. Blesky a dažde okolitým panstvám zoslali a počarovali aj dojniciam, ktoré mlieko stratili a teľatá vrhať prestali…“
Dvanásť svedkov ženám svojimi výpoveďami ešte viac priťažilo a pred súdom sa ocitli ďalšie, ako ich pomocnice. V masovom procese nakoniec bolo súdených dvadsaťtri diablom posadnutých žien. Zachovaná listina písaná v latinskom jazyku súd dokazuje. Snaha obžaloby priviesť bosorky na popravisko nakoniec zlyhala. Našli sa svedkovia, čo nevedeli pravdivo potvrdiť vinu a svojimi pomotanými výpoveďami nakoniec odsúdeným pomohli. Napokon na smrť bola odsúdená len jedna z nich. Tie ostatné pokiaľ prežili týranie, vďaka ktorému sa podaktoré aj priznali, ostali nažive, avšak na okraji spoločnosti. V ľudských rečiach zostali navždy bosorkami. (jmp)