FOTO – ARCHÍV TASR
Fiľakovský hrad a Šomoška Hoci hrad opevňovali na obranu proti Turkom, tí sa ho zmocnili už v roku 1554. V tureckom vlastníctve zostal takmer 40 rokov.
Stal sa centrom tzv. fiľakovského sandžaku (turecký správny okres), ktorý zahŕňal celé Poiplie. Hrad sa podarilo od Turkov získať v roku 1593. Jeho ďalší osud sa spečatil v roku 1682, keď ho dobyli povstalecké vojská Imricha Thökölyho. Odvtedy pustne. Pri vstupe do hradu sa dvíha mohutná pentagonálna Bebekova bašta, ktorá je zastrešená a v hrubej podobe sa zachovala dodnes. V jej obvodovom murive možno vidieť do polovice zarytú kamennú delovú guľu z obliehania v roku 1682. V hornom hrade možno nájsť zvyšky paláca, strážnu vežu a polkruhovú delovú baštu. Z hradu sa ponúka nádherný výhľad na mesto a jeho okolie.
Turisti môžu využiť náučný chodník, ktorý okrem histórie hradu približuje geologickú minulosť hradného vrchu. Tento skalnatý vŕšok je zvyškom okrajového tufového valu sopečného krátera. Treťo- a štvrtohorné sopky poznamenali aj charakter okolitej Cerovej vrchoviny. Zostalo tu množstvo vulkanických útvarov rôznych tvarov.
Jedným z charakteristických pozostatkov sopečnej činnosti je čadičové bralo nachádzajúce sa v katastri obce Šiatorská Bukovinka v bezprostrednej blízkosti slovensko-maďarskej štátnej hranice. Na brale stojí jeden z najmalebnejších slovenských hradov známy ako Šomoška, ktorý vybudovali z netradičných šesťbokých čadičových stĺpov. Z tohto pohľadu je unikátom medzi slovenskými hradmi.
Vznikol pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia po tatárskom vpáde. Po potlačení Rákócziho povstania viacero hradov v okolí na cisárov príkaz zbúrali, ale Šomošku sa pred demoláciou podarilo zachrániť. Stavba však postupne chátrala, pričom posledná veža zhorela v roku 1826 po zásahu bleskom. Hrad zachránila rozsiahla konzervácia a čiastočná rekonštrukcia, ktorá sa začala v roku 1972.
Návštevníci hradu Šomoška určite neprehliadnu unikátny prírodný útvar Kamenný vodopád. Nachádza sa na severovýchodnej strane hradného kopca a tvorí ho vejár šesťbokých kamenných čadičových stĺpov. Podobné výtvory možno v Cerovej vrchovine vidieť na viacerých miestach, avšak raritou Kamenného vodopádu je veľmi malá šírka stĺpov (okolo 15 cm) a takmer dokonalá pravidelnosť. V blízkosti možno navštíviť tzv. kamenné more veľkú plochu uprostred lesa tvorenú kameňmi.
(Úryvok z kapitoly Poiplie)
Súťažná otázka:
Ktoré mesto v regióne Poiplia je známe tradičnou výrobou skla, keramiky a krištáľu ?
Správne odpovede posielajte na adresu vydavateľstva DAJAMA. Výherca bude odmenený novým podrobným turisticko-vlastivedným sprievodcom Slovensko putovanie po regiónoch, z ktorého pochádza náš tip na výlet.
Viac sa dočítate v novej publikácii
„Slovensko putovanie po regiónoch“, ktorá vyšla vo Vydavateľstve DAJAMA v slovenskom, anglickom, nemeckom a poľskom jazyku. Vydavateľstvo DAJAMA, Ľubľanská 2, 831 02 Bratislava, tel. 02/4463 1702,
info@dajama.sk, www.dajama.sk.