FOTO – TASR
Dejiny mesta Bojnice, medzinárodných kúpeľov a rekreačno-turistického strediska Hornej Nitry, sú spojené s teplými sírnatými prameňmi, ktoré boli známe už v stredoveku. O ich neskoršie využitie na liečenie sa zaslúžili najmä majitelia bojnického hradu, predovšetkým Pálffyovci. Teplé liečivé pramene, vhodné klimatické podmienky a jeden z najstarších a najkrajších kúpeľných parkov na Slovensku vytvárajú ideálne podmienky na kúpeľnú liečbu nervových chorôb a chorôb pohybového ústrojenstva. V kúpeľoch sa využíva najmä hydrouhličitanovo-vápenatá termálna voda s teplotou od 28 do 52 °C.
Klenotom Bojníc je „rozprávkový“ Bojnický zámok, ktorý patrí k najnavštevovanejším a najkrajším kultúrno-historickým pamiatkam na Slovensku. Zámok postavili na travertínovej kope, na ktorej v 11. storočí stál stredoveký hrad. V minulosti ho vlastnili najslávnejšie šľachtické rody, pričom jeho poslednými vlastníkmi boli Pálffyovci. Gróf Ján Pálffy dal celý objekt na konci 19. storočia prestavať budapeštianskemu architektovi J. Hubertovi podľa vzoru zámkov stojacich pri rieke Loira v strednom Francúzsku. Typickú siluetu romantickej predstavy stredovekého hradu zvýrazňujú strmé strechy paláca, kaplnky a veží. V súčasnosti sú v zámku sústredené zbierky umelecko-historického múzea. K najväčším unikátom a najcennejším dielam patrí neskorogotický súbor obrazov od florentského majstra N. di Cione Ortagna z polovice 14. storočia.
Súčasťou prehliadky zámku je návšteva kvapľovej jaskyne pod zámkom, s ktorou je prepojená 26 m hlboká hradná studňa. Z množstva podujatí organizovaných v zámku je najznámejší Medzinárodný festival duchov a strašidiel, ktorý sa pravidelne organizuje koncom apríla a začiatkom mája. V tomto období je Bojnický zámok centrom stretnutia strašidiel, bosoriek a upírov z celého sveta.
Neoddeliteľnou časťou zámockého areálu je park a lesopark, ktorý dotvára jeho pôsobivú kulisu. Pred zámockým vchodom stojí známa šesťstoročná Bojnická lipa kráľa Mateja s obvodom okolo 12,5 m. Deti sa najviac potešia návšteve zoologickej záhrady, ktorá je najkrajšou na Slovensku. Vznikla v roku 1955 na ploche viac ako 40 hektárov. V súčasnosti v nej žije vyše 280 živočíšnych druhov, ktorým dominujú slony africké či leopardy perzské.
Ďalším lákadlom bezprostredného okolia zámku sú predstavenia skupiny historického šermu Bojník a stála scéna sokoliarov Aquila. Pri návšteve Bojníc by turisti nemali vynechať prehliadku gotického rímskokatolíckeho Kostola sv. Martina zo 14. storočia. Vo svahu pod ním sa nachádza Prepoštská jaskyňa – jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk pozostatkov človeka neandertálskeho typu na Slovensku. Pozoruhodné sú aj renesančné a barokové meštianske domy a zvyšky mestského opevnenia zo 17. storočia.
(Úryvok z kapitoly Ponitrie)
Súťažná otázka:
Ako sa volá unikátny neskorogotický súbor obrazov na Bojnickom zámku?
Správne odpovede posielajte na adresu vydavateľstva DAJAMA. Výherca bude odmenený novým podrobným turisticko-vlastivedným sprievodcom „Slovensko – putovanie po regiónoch“, z ktorého pochádza náš tip na výlet.