Sú naše autobusy bezpečné? Áno aj nie

FOTO SME - JAN KROŠLÁK FOTO SME - ĽUBOŠ PILC

Tragická autobusová nehoda začiatkom augusta pri obci Úhorná, kde zahynulo 11 ľudí, vyvolala otázku, v akom stave sú autobusy, ktoré po Slovensku vozia ľudí. Denník SME zistil, že výnimkou nie sú ani dvadsaťročné autobusy, najazdené kilometre niektorých sa približujú k miliónu a priemerný vek autobusov je viac ako 11 rokov.

„Vozový park je neutešený. V niektorých akciovkách Slovenskej autobusovej dopravy začali obnovu, ale nie je dostatočná. Niektoré autobusy sú na hranici bezpečnosti. Prešli síce Stanicou technickej kontroly, ale STK je jedna vec a prestarnutý materiál druhá,“ hovorí šéf Nezávislého odborového zväzu verejnej cestnej dopravy Marián Grác.

Pred niekoľkými týždňami odborník zo žilinského Ústavu súdneho inžinierstva Gustáv Kasanický pre SME povedal, že technický stav autobusov je taký, že by do nich radšej nesadal. „Staré autobusy sú strašné. Ľudia, čo sa o ne starajú, si zaslúžia obdiv, že vôbec ešte jazdia,“ povedal.

Najmladšie sú v Bratislave

Najnižší priemerný vek autobusov má bratislavská SAD. Jej riaditeľ Emil Binda hovorí, že majú vypracovaný systém pravidelnej údržby a snažia sa mať autobusy bezpečné. „Dopravnú nehodu nemôže nik predvídať, ale nehôd z technických dôvodov je málo.“

Binda priznáva, že stav autobusov sa veľmi nezlepšuje. „Obnova vozového parku je mizivá. Hovorí sa, že v podnikoch verejných dopravcov, ako sú SAD, je okolo 5-tisíc vozidiel. Keby jazdili autobusy 10 rokov, muselo by sa nakupovať najmenej päťsto nových autobusov ročne. Podľa mňa sa na Slovensku viac ako 100 autobusov do roka nepredá.“

Rozdiel medzi bratislavskými a ostatnými autobusmi vidieť každé ráno na autobusovej stanici. Keď prichádzajú, na prvý pohľad sa dá odhadnúť, ktorý je zo SAD Bratislava, a ktorý z iného podniku. Mestské autobusy, sú však v žalostnom stave aj v Bratislave.

S čím sú problémy

Najväčšie problémy majú šoféri s brzdami, tlmičmi, pneumatikami. Rozbité cesty stav ešte zhoršujú. V mestách, kde autobusy veľmi často brzdia a rozbiehajú sa na zastávkach, trpia aj motory a prevodovky.

Dobré autobusy nemajú ani na prímestských spojoch. „Mám deväťročný autobus a zatiaľ s ním problémy neboli. Má najazdených vyše 700-tisíc, pravidelne chodí na prehliadky. Jazdím s ním od začiatku, takže ho poznám dobre a viem, čo si na ňom môžem dovoliť,“ hovorí vodič modrého autobusu na stanici v Bratislave. Myslí si, že pri tragickej nehode na východe asi nebol vinný vodič. Problém vidí v harmonograme. „Ak niekde opravujú cestu, alebo je zápcha, zbrzdí nás to, lenže ja na dedinu musím prísť v stanovenom čase. Preto idem, ako sa dá, aby som nemeškal. Medzitým musím zastavovať na každom treťom, alebo piatom kilometri na zastávkach, dávam lístky, beriem peniaze, ak je viac ľudí, znova ma to zdržiava a cestou sa snažím meškanie dohnať. Zvnútra zasa autobusy ničia aj ľudia. Nerozumiem, prečo trhajú sedačky a maľujú po stenách.“

Čím viac na východ, tým horšie

Marián Grác hovorí, že čím ďalej na východ, tým sú autobusy, najmä prímestskej dopravy, horšie: „Ekonomická životnosť autobusov by sa mala pohybovať zhruba na úrovni šesť rokov, čo sa týka technickej, najviac desať. Niektoré autobusy sú v takom stave, že ich pokojne môžu ihneď vyradiť. Málinko, len po stotinách sa zlepšuje vekový priemer autobusov. Nie je to len nákupom nových autobusov, veľa liniek sa totiž ruší, a staré autobusy sa vyraďujú. Ale som presvedčený, že do piatich rokov sa to zlepší.“

Štandardný prímestský autobus stojí okolo štyroch miliónov korún, ale závisí aj od výbavy. Luxusnejšie diaľkové sú omnoho drahšie. Dosť drahé sú autobusy na mestskú dopravu, najmä kĺbové a so zníženým podvozkom. Napríklad Dopravný podnik Bratislava by potreboval na obnovu 307 autobusov viac ako dve miliardy korún. Asi 250 autobusov, čo je zhruba polovica vozového parku, je po lehote životnosti.