Opálený turista s veľkým bruchom v malých plavkách vyvráti do seba hlt vodky, otáča sa na barovej stoličke a s uspokojením pozoruje krajinu pred sebou. Pokojné vody obmývajú breh z drobných kamienkov, dievčatá v bikinách sa slnia na drevených ležadlách, deti sa radostne čľapotajú v plytčinách. To je výjav z bývalej súčasti sovietskej republiky Gruzínsko - Abcházska, ktorá bojovala v roku 1993 za svoju nezávislosť v krutej vojne a ktorá zanechala po sebe najmenej 10.000 mŕtvych.
Gruzínske vojská a približne 250.000 gruzínskych civilistov ušlo zo svojich domovov a Abcházsko sa vyhlásilo za suverénny národ. Ale ani po ôsmich rokoch ju stále neuznal jediný štát. Boli uvalené sankcie, obchodné spojenia so severným susedom Ruskom sa prerušili a tamojšie preslávené mandarínky opadali zo stromov bez toho, aby ich úrodu niekto pozbieral. Teraz sa Abcházsko snaží prebudovať svoju zničenú ekonomiku a používa k tomu najcennejší zdroj: nedotknuté pobrežie, subtropické pláže medzi Čiernym morom a Kaukazom. Ruskí turisti prilákaní nízkymi cenami sa vo veľkých množstvách vracajú do tých istých letovísk, kde si svojho času užívali letných prázdnin vodcovia sovietskej komunistickej strany.
Podľa abcházskeho úradu turistiky prišlo počas prázdnin v roku 2000 do 200-kilometrového pobrežného pásma tejto republiky približne 65.000 Rusov a očakáva sa, že tento rok bude ich počet vyšší. Na základe ruského systému sankcií môžu ruskí občania oficiálne cestovať do Abcházska, iba ak idú navštíviť príbuzných. Zdá sa však, že pohraničná stráž zatvára oči a abcházski predstavitelia turistického ruchu sú tam, aby pomohli autobusom plným hľadačov slnka prekročiť hranicu.
"Musíme im pomôcť prekročiť hranicu. Nemôžem vám povedať spôsoby, ktorými to robíme, avšak používame neoficiálne cesty, aby sme ich za hranicu dostali," tvrdí Valerij Ašuba, námestník riaditeľa abcházskeho úradu turistiky. Čakanie na hranici môže trvať hodiny, ale akonáhle sa podarí hranice prekročiť, turisti môžu využiť najlacnejšie hotely pozdĺž čiernomorského pobrežia. Taktiež je tu na preskúmanie dažďový prales, senzačné podzemné jaskyne a staroveký kláštor.
Elegantne pomenované "Stredisko 17. zjazdu strany" s výhľadom na more, bazénom, soláriom a ďalšími športovými aktivitami ponúka ubytovanie s plnou penziou za iba 19 dolárov za noc. Abcházsko bolo za sovietskych čias súčasťou Gruzínska, ale zdá sa, že veľa Rusov pozerá na Abcházsko ako na ich vlastné. Mecenáši z oblasti ruského severného Kaukazu podporovali abcházske jednotky počas vojny a Gruzínsko tvrdí, že separatisti dostávali pomoc vo forme pravidelných jednotiek a zbraní z Ruska. Teraz je v Abcházsku rozmiestnených 1500 vojakov ruských mierových síl, ku ktorým v lete prichádzajú ich rodiny.
"Nie je to ako ísť za hranice, každý hovorí rusky a môžeme si kúpiť veci, aké chceme," hovorí Vera, manželka ruského vojaka, odpočívajúca pod slnečníkom. Ale napriek zvyšujúcim sa počtom návštevníkov na plážach nie je Abcházsko tým, čím bolo, keď si tu Stalin, Brežnev a Gorbačov postavili svoje prázdninové dače. Hlavné mesto Suchumi je posiate ruinami budov zničených vojnou a vláda si ich nemôže dovoliť znovu postaviť ani zrúcať. Budovy, ktoré zostávajú svojho času elegantné, neoklasicistické rezidencie vymaľované na žlto a ružovo sú posiate stopami po guľkách a schátralé. Niektoré slúžia ako úrady štátu so vztýčenými národnými vlajkami.
"Mali sme vojnu, ktorá úplne zničila našu ekonomiku a našu infraštruktúru a traumatizovala obyvateľstvo. Zanechala hlbokú jazvu," povedal cházsky "minister zahraničných vecí" Sergej Šamba. Odhaduje sa, že abcházsku populáciu tvorí iba 150.000 obyvateľov a mnohí žijú v hlbokej biede.
Biele autá OSN sa preháňajú pozdĺž inak tichých ulíc trvalá pripomienka toho, ako ďaleko je táto oblasť od normálneho života. Kontingent vojenských pozorovateľov OSN je rozmiestnený na tomto teritóriu od roku 1993 a hrozba nového násilia stále pretrváva. Gruzínsko sa nevzdalo svojho nároku na oblasť a tvrdí, že štvrť miliónu Gruzíncov, ktorí ušli, musí byť dovolené vrátiť sa. Progruzínske povstalecké skupiny ako sú Lesní bratia či Bieli legionári na jednej strane a abcházska domobrana na strane druhej sú obviňovaní z prepadov a únosov. Každoročne si vyžiadajú mnoho životov aj roztrúsené pozemné míny.
Ale to všetko sa zdá príliš ďaleko od suchumských pláží, kam sa každé leto vracajú niektoré rodiny. Ruské sanatórium, s diskotékou a reštauráciou pred plážou, kde sa servíruje pivo a mušle, je plne obsadené. "Prichádzame sem už päť rokov," hovorí Lena, 18-ročné dievča na prázdninách so svojimi rodičmi a mladšou sestrou. "Zo začiatku sa to zdalo zvláštne a báli sme sa, ale teraz sa cítime bezpečne," dodáva.