
FOTO – KAROL KARAS
„Mal som pani kováčovú aj brusiča. Pani kováčová robila dobrú desiatu a ešte lepší obed a pri tom ťahala mechy. Už sa však trochu opotrebovala, tak oddychuje. A brusič? Mal takú ľahšiu prácu, ako v kancelárii, len sedel na brúske. Bol však len kosť a koža, nič neobrúsil, tak sme mu museli naložiť na chrbát batoh železa,“ vtipkuje kováč v obrovskom hámri z prvej polovice 19. storočia. Popritom kuje podkovy – vidíte, ako sa dúcha do pahreby, ako sa púšťa voda na koleso, ktoré poháňa brúsku.
Kováč však nie je posledný, ktorý poteší srdce návštevníka. Na ceste stretnete babku bylinkárku, býva v drevenici, kde to krásne vonia, mlynárov z vodného aj veterného mlyna, ktorí pred vami pomelú múku. Kŕmia ňou zvieratá na hospodárskom dvore. Kto chce, môže pohladiť malé kačiatka či húsky. Nie je zakázané dotýkať sa, naopak sprievodkyňa vás povzbudí: „Milí návštevníci, deti, dotknite sa toho dreva, je staré dubové.“
Skanzen v Rožnove pod Radhoštěm nikdy nespí, konajú sa tu jarmoky, dni rôznych remesiel, pri ktorých sa môžete naučiť drotárčiť alebo vyrábať hrnce z hliny. Uvidíte, ako sa prala bielizeň, ako sa piekol chlieb, ako sa z ľanového vlákna vyrába odev. Ukážu vám, ako vyzerali Vianoce, jar, Veľká noc či dožinky na dedine.
Pri drevenom kostole zo 17. storočia sa pochováva, želali si tu odpočívať aj olympijskí víťazi Emil Zátopek a Ludvík Daňek. V kostole sa konajú aj svadby.
Skanzen stojí za celodennú návštevu. O hlad sa báť netreba. V originálnych starých hostincoch ponúkajú valašské jedlá – žiadne vyprážané syry a hranolčeky, ale tradičná kuchyňa – frgále, ovčie a kozie syry, výbornú valašskú kyselicu, domáce údené s kapustou, plnené zemiakové knedle s kapustou. A obsluha? Ako inak – usmievavá, zhovorčivá a vo valašských krojoch.
Skanzen v Rožnove pod Radhoštěm má tri časti – drevené mestečko, valašskú dedinu a mlynskú dolinu. Posledná je dolinou remesiel, predvedú, ako fungoval mlyn, píla, kováčska dielňa, ako sa lisoval olej a vyrábali valašské „hune“.
Vo valašskej dedine sa dozviete o živote valachov, ktorí prišli do tohto kúta Moravy v 16. storočí z Karpát. Prihnali so sebou stáda hrubovlnných oviec valašiek, ktoré dobre znášali drsné podmienky v horách. Pastierov teda nazvali valasi a syr, ktorý vyrábali z ich mlieka – valašský parmezán.
Tretia expozícia – Drevené mestečko – je vlastne historické drevené centrum Rožnova. V obrovských dreveniciach je radnica, kostol, kúpeľné domy a fungujúca pošta. Pani v meštianskych šatách vám odváži váš list na historických miskových váhach, orazí pečiatkou skanzenu a s úsmevom odošle do sveta.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ